Saxton Love Company 2

Už dávnejšie som si zvykla, že víkendy viac nie sú voľnými dňami odpočinku od práce a učenia. V mojom novom, dospelom živote, boli plné ďalšej driny. Spoločenské akcie nemali konca kraja a pre udržiavanie kontaktov boli nesmierne dôležité. Keď som bola mladšia, tešila som sa na takýto život, no vedy som videla iba úžasné večierky plné zábavy a zaujímavých ľudí. Ale už po niekoľkých týždňoch v spoločnosti som zistila, že na moje predstavy sa to veľmi nepodobá. Najhoršia bola etiketa. Aj keď som vo vhodnom správaní vynikala a veľmi rýchlo si vďaka mame osvojila všetky pravidlá, dodržiavali sa ťažko a stáli ma veľa námahy. Milovala som sa zhovárať s ľuďmi, no aj pri konverzáciách som sa musela držať striktnými zásadami.
Ria mi pomáhala pripraviť sa na banket, na ktorý nás včera pozvala Erryn Saxtonová. Kým mi vzadu uväzovala dlhé čierne šaty, ja som si v duchu opakovala základné pravidlá. Keď sa odchádza k stolom, prvé idú vždy ženy, potom nasledujú muži a nakoniec do miestnosti vchádza hostiteľ s hlavným hosťom. Bola som zvedavá, kto to bude. Nepríjemne ma zamrazilo, keď som si uvedomila, že najpravdepodobnejším kandidátom je Zain Noor. Striasla som sa.
„Nehýbte sa, slečna Temira!“ zapišťala Ria. „Teraz to musím previazať.“
„Prepáč, prepáč,“ vravela som rýchlo. „Už znovu meškáme?“
„Nie,“ usmiala sa. „Naschvál som vás zobudila skôr. Pomohol vám trochu ten poobedňajší odpočinok, slečna? Už vás hlava nebolí?“
„Už nie.“
„Vyzerali ste veľmi vystresovaná, slečna. Stalo sa niečo na sobotňajšej recepcii?“
Kvôli záležitosti so Zainom som bola skutočne celé dopoludnie nervózna a Ria si to všimla. Cítila som sa hrozne. Mám povinnosť pani Erryn povedať, čo som počula? Uverila by mi? Ak nie, mala by som ešte aj problémy...
„Nič sa nestalo,“ upokojila som Riu a sama sa snažila myslieť na čokoľvek iné ako na Zaina Noora. „S jedným mladým drzáňom som si nepadla do oka.“
„Je to dôležitá osobnosť, slečna?“
„Zdá sa, že áno, aj keď neviem presne, kto to je. Vyzeral veľmi významne aj napriek jeho veku.“
„Je azda ešte mladší ako vy, slečna?“
„To asi nie. Ale nepáči sa mi. Pevne dúfam, že s ním už nikdy nebudem mať nič spoločné. Bol ku mne veľmi nepríjemný a ja som ho urazila. Keby sme sa znovu stretli medzi ľuďmi, dopadlo by nepochybne zle. Možno by som dokonca zabudla aj na etiketu a jednu mu...“
„Slečna!“ zhrozila sa Ria.
Pri jej tóne som sa len potichu zasmiala. „Hotovo?“
„Ešte náušnice a do kabelky som vám dala dvoje pančúch.“
„Myslíš, že som až také nemehlo?“ usmiala som sa a do uší si vsadila šperky s jemnými diamantmi. „Bola to len maličká nehoda a dnes mám aj tak dlhé šaty.“
Pomohla mi obuť sa. „Ste veľmi pekná, slečna.“
„Ďakujem, Ria. Odchádzam.“
Vyšla som z izby a vybrala sa rovno za mamou. Ona bola už tiež hotová. Obe sme dnes vymeškali obed a tým zahájili prípravy na banket. Dnes nás čakali dve či tri hodiny pri stole a na to sme sa potrebovali prichystať ako fyzicky, tak aj duševne.
Ani som sa nenazdala a už sme aj boli na mieste. Čas utekal rýchlo, keď som dokázala neustále myslieť len na tajne odpočutý rozhovor dvoch mužov. Bola som čoraz neistejšia.
„Temira,“ precedila cez stisnuté zuby mama, keď sa ma nejaký muž spýtal na meno. Uvedomila som si, že som mu zatiaľ neodpovedala. Bola som úplne neprítomná.
Nachádzali sme sa totiž už v miestnosti vedľa veľkej jedálenskej sály a pri aperitíve sa zdravili s ostatnými. Bol to aj čas na zoznamovanie sa a zistenie presného zasadacieho poriadku. Ja som však celá vyvedená z miery dokázala iba sliediť po okolí či sa nezjaví aj Zain Noor. Zatiaľ neprišiel.
„Temira, už ideme,“ musela ma znovu upozorniť mama. Snažila som sa trochu spamätať. Rýchlo som do seba vliala portské a jemne potriasla hlavou. Nadýchla som sa a nasledovala ju.
Podarilo sa mi trochu prebrať. Počula som mamu, ako mi potichu vraví, kam mám ísť. Sedeli sme pri rovnakom stole, no nanešťastie nie veľmi blízko seba. Bol na konci dlhej miestnosti a kolmo otočený k dvom ďalším, ktoré boli oveľa väčšie. Zbadala som svoju menovku a tak ostala stáť pred miestom, kde sa usadím, len čo prídu všetci ostatní. Mama na mňa podozrievavo zazerala. Keby odo mňa nestála o štyri stoličky ďalej, určite by už vyzvedala, prečo sa správam tak čudne.
Keď do miestnosti vošli páni, konečne nadišiel čas, aby sa všetky moje obavy potvrdili alebo celkom vyvrátili. Stále som však mala nádej, že Noor vôbec nepríde. Veď v oddelenej miestnosti, kde sme si len pred chvíľočkou pripíjali, som ho nevidela. Keď som na konci prichádzajúcich ľudí uvidela kráčať Erryn ako hlavnú hostiteľku, vedela som, že do miestnosti už okrem čašníkov nikto iný nevkročí. Vydýchla som. Neprišiel.
Moja uvoľnenosť však trvala iba kratučký okamih. Život sa asi rozhodol postaviť ma pred iné nečakané prekvapenie. Samozrejme, nepríjemné.
Moja tvár sa nepatrne zachmúrila, keď som zahliadla dvoch mužov blížiacich sa k nášmu stolu. Jeden z nich, ocko, sa postavil sprava vedľa mamy, kým druhý muž... zľava ku mne. Obaja sme rovnako nešťastne skrivili tváre.
Čo do pekla hľadá práve tento chlapík vedľa mojej stoličky? Ako sa to len stalo? Nebesá so mnou skutočne nemajú žiadne zľutovanie?
Erryn prešla rovno k nám a ako prvá zo všetkých prítomných sa usadila na voľné miesto medzi nami a mojimi rodičmi. Pri celom stole nás bolo iba päť a tvárami sme boli všetci otočení k ďalším dvom stolom pred nami. Mali sme skutočne čestné miesta, ak sme sedeli hneď pri hostiteľke. Tá maličká časť mňa, ktorá práve nezúrila a nepanikárila sa čudovala, prečo banket nemal svojho hlavného hosťa.
Teraz bol čas, aby si posadali všetci ostatní. Muži pekne podľa etikety robili garde ženám po ich pravici. Zháčila som sa, keď mi osoba vedľa mňa s kyslým výrazom pomohla so stoličkou. Stále som nerozumela tomu, čo tu robil. Z toľkých ľudí. Z toľkých! Prečo práve ten drzý muž, s ktorým som sa túžila stretnúť ešte menej ako so Zainom Noorom?
Situácia by už nemohla byť horšia ani keby sa tu rovno zjavil aj ten a prisadol si ku mne z druhej strany.
Bola som tak vyvedená z miery, že som celkom ustrnula a pravidlo navzájom sa predstaviť, ak nepoznáme svoje mená, čo predpisovala slušnosť, som celkom obišla.
Našťastie nás prerušila Erryn, ktorá všetkých privítala a slávnostné stolovanie zahájila prípitkom. Čašníci začali okamžite usilovne obsluhovať.
Erryn sa otočila k mojim rodičom a ja som začula jej veselý tón. „Zdá sa, že konečne budete mať to šťastie spoznať môjho syna...“
Až mi zabehlo. Rýchlo som položila pohár späť na stôl.
„...pretože je celkom ako duch. Ledva ho je niekde v spoločnosti vidno. Prepáčte, že včera tak zmizol.“
„Prosím, matka. Ak to niekto preženie so suchým červeným, nie je lepšie zmiznúť skôr, ako sa úplne zosmiešni?“ Z tónu mladého muža bolo jasné, že žartuje. Slušne sa zo stoličky jemne nadvihol a pozdravil oboch mojich rodičov. „Som Talen Saxton, teší ma.“
Všetko mi bolo jasné. Priateľstvo Erryn a mojich rodičov je zrejme hlbšie ako som sa domnievala, keď nás dokonca usadila všetkých spolu. No to, že nepríjemný mladík je jej syn, sa mi bude tráviť asi ešte ťažšie ako paprikový bôčik, ktorý mal byť súčasťou menu.
Všetci zúčastnení čakali, kým si Erryn položí na kolená obrúsok. V momente ako tak spravila, dovolili si ochutnať pečivo, napiť sa a pomaly sa pustiť do jedla.
„Temira, zlatko, prečo si tak ticho?“ spýtala sa ma rýchlo hostiteľka. Tón mala starostlivý. „Nemáš rada ani jedno z jedál?“
„Nemyslím si, že to bude ono.“
Až ma zamrazilo v kostiach, keď sa znovu ozval ten bezočivec... Talen.
„Včera sa váženej podarilo ponížiť ma zhruba pred päťdesiatimi ľuďmi naraz. Hádam, že sa práve teraz môže cítiť trošičku trápne...“
No do paroma, ten je pekne priamy. Potichu som si povzdychla, keď som na sebe pocítila stokilové pohľady svojich rodičov. Chvíľu som váhala, čo by som mala urobiť. Bála som sa, že malý plamienok, ktorý vo mne iba slabučko mihotal ma celkom zradí a zhasne. Doteraz ma zachránil vždy. V každej situácii. Pocítila som teplo, akoby mi vnútro začala pomaličky olizovať silnejúca žeravosť.
Nezradil ma... zahorel. Slabý plamienok sa razom zmenil na mocný oheň.
„Dovoľte? Vaše správanie bolo absolútne neprístojné. Tak grobianske spôsoby som nevidela už skutočne veľmi dávno.“
„Grobianske? Rozumeli ste vôbec niečomu z toho, čo ste videli? Och, isteže, zabudol som, že ste sa dokázali pozerať len jediným smerom...“
„Čo naznačujete?“
„Aj to vám treba vysvetliť?“
„A vám kedy naposledy niekto vysvetlil, že ste jeden obyčajný...“
„Tak dosť!“ prerušila nás mama. „Temira, nevieš sa správať?“
Nazlostene som si odfrkla a od muža, ktorý bol už rozčúlený rovnako ako ja, som sa odvrátila. Svoj prisilný oheň som neustrážila. Občas sa mi to stávalo.
„Prosím, prepáčte jej,“ vravela ďalej mama. „Občas nezvláda svoj temperament.“
„Vyzerá to tak, že tentoraz nie je sama,“ poznamenala Erryn a škaredo pozrela na syna.
„Talen, Temira,“ povedala vážne, „dúfam, že nedovolíte malej nezhode, aby prerástla do niečoho, čo by mohlo zničiť dobré priateľstvo medzi našimi rodinami.“
Zatlačila som svoju nevraživosť do úzadia a pozrela na ňu. Jej oči boli naliehavé a prosebné. Vôbec nevyjadrovali to isté čo jej panovačný tón.
Ak by sme náš spor neurovnali, muselo by to znamenať koniec. To naši rodičia nechceli.
Oči som pomaly prevalila aj na muža vedľa seba. Talen vyzeral naozaj podráždene, no už nezúril. Peknú hladkú tvár mal skrútenú v jemnom pohoršenom výraze.

Prečo si tá ženská myslí, že vlastní celý svet, keď je len dcérou radového podnikateľa? Určite si tiež namýšľa, aká je inteligentná a rozumná... Možno sa jedla ani nedotkla preto, lebo je už na prasknutie prejedená všetkej múdrosti sveta. A tie jej divé oči. Keď sa hnevá, šľahajú z nich neskrotné plamene pálivejšie ako láva. Skutočne môže cítiť toľko nenávisti, koľko z nich srší? Veď to ona ponížila mňa a nie naopak!
V každom prípade je neznesiteľná. Takú ohnivú povahu by som nedokázal zvládať. Hlavne ak by som nechcel prísť o nervy. Preto keď sa odtiaľto konečne dostanem, všetko zariadim tak, aby som sa s ňou už nikdy nestretol. Ak matke záleží na ich priateľstve kvôli otcovi, tak nech si ho len má. No mňa z toho môže vynechať, nie? V takom prípade som jej mohol výnimočne jeden večer urobiť po vôli. Aj tak som mal momentálne viac problémov ako jedno otravné dievčisko. Ten prekliaty Zain! Znovu niečo chystá!
Pozrel som na matku a pokúsil som sa nahodiť oveľa pokojnejší výraz, aby som jej naznačil, že ja o ďalšie hádky s tou vznetlivou babou nestojím. Na moje počudovanie ona spravila to isté a keď sa zahľadela do matkinej tváre, vyzeralo to, akoby svoje činy ľutovala. No to jej tak mohla uveriť iba ona, rovnako ako sa nechala obalamutiť Zainom.
Počul som, ako sa začala zhovárať so Sonnetovcami. Takmer sa mi otočila chrbtom.
„Hm... vy ste... vyzeráte naozaj zanietený proti pánovi Noorovi.“
Nestačil som sa čudovať, že ku mne tá malá vlasatá otrava prehovorila. Rýchlo som na ňu pozrel a to, ako sa premáhala, ma takmer rozosmialo.
„Ó, tak vy ste si všimli? Určite ste hrdá na svoj úžasný postreh.“
Až zaťala ruky po pästí, ako sa snažila ovládnuť. Bola zábavná. Musel som sa usmievať. Pravdepodobne mala sto chutí odvrknúť mi niečo naspäť, no bolo na nej vidieť, že si príliš vzala k srdcu pohľady svojich rodičov. Záležalo jej na nich a to ju zadrží.
„Vaša nesympatia je aj oprávnená alebo vychádza len z toho, že sa mu darí viac ako vám?“
Tak presne táto otázka aj mne vŕtala v hlave už aspoň stokrát. Zvedavo som na ňu pozrel.
Odpoveď som nepoznal, čo sa až tak často nestávalo.
„Vidím, že vás očaril už natrvalo,“ vysmial som ju nepríjemným úsmevom. „Už ani nedokážete nájsť inú tému.“ Nemal som ju rád už len pre to.
„Včera večer som od vašej matky začula niečo o nápade podporiť medzi vami a ním vzájomnú spoluprácu.“
„To je naša interná záležitosť. Vás sa netýka. A odporúčam vám nikde o tom nehovoriť.“
„Čo si o tom myslíte? Súhlasíte s tým?“
„Prečo by som vám mal odpovedať?“
„Isteže, to je len vaša vec,“ pokrčila plecami. Dlhé čierne vlasy sa jej zošmykli ešte nižšie k pásu. „Len si myslím, že je to veľmi nerozumné.“
A zase! Tá jej nekonečná múdrosť. Vytáčalo ma to viac ako Zainovo podpichovanie.
„Niekedy sa čudujem, prečo s takou hlavou nestojíte na čele celého sveta.“
„Takže vy si myslíte, že sa to oplatí? Že vám to prinesie nejaký osoh?“
„A prečo by nemalo?“ nahneval som sa. Až som sa zarazil, keď som zistil, že som si práve zamenil pozíciu so svojou matkou. Ona mi včera povedala to isté a ja som odporoval presne tak ako práve toto dievča.
Pravda bola taká, že z prvotného nápadu vytvoriť s Noorom hocaké spojenectvo, som bol úplne zhrozený a kategoricky som ho odmietol. Tomu mužovi nedôverujem, aj keď nemám žiadne dôkazy o tom, že by vôbec niekedy nejednal legálne. Často som však dokázal odhaliť v jeho rečičkách, ktorými boli ostatní tak očarení, veľa neúprimnosti, klamstva. A on to vedel. Vedel, že cez neho vidím a preto ma tiež neznášal.
„Talen?“ oslovila ma matka, keď začula, že som jemne zvýšil hlas. „Už znovu?“
Vytočene som vydýchol a rýchlo sa upokojil.
„O čom sa zhovárate, deti?“ spýtal sa pán Sonnet. „Ak som správne začul meno Zaina Noora, asi máme spoločnú tému.“
Na celom svete azda nejestvuje žiadna vábnejšia téma ako ten prekliaty chlap?
„Aliancia k akej sa schyľuje môže byť len výhodná, v tom som si istý!“ tvrdil presvedčene.
„Je jasné, že prinesie obrovský osoh hlavne Noorovi, keď sa bude s vašou pomocou môcť pustiť do všetkých svojich plánov, no vy sa zaručene dostanete na vrchol spolu s ním.“
„Jeho úspech by bol aj naším,“ prikyvovala matka. „Škoda len, že sa v tomto nezhodujem aj zo svojím synom. Za všetkým vidí darebáctvo.“
„Vychádza sám zo seba?“ neodpustila si poznámku tá ježibaba vedľa mňa.
„V skutočnosti je to niekedy aj prospešné,“ usmiala sa na ňu matka. „Už nás párkrát zachránil svojou schopnosťou správne odhadnúť ľudí.“
„Tak prečo mi neveríš, keď ti hovorím, že Zain je pokrytec?“
„Lebo ho nemáš rád.“
„Nemám ho rád pre to, že je pokrytcom.“
Sonnetovci sa potichu zasmiali. Dokonca aj najmladšia z nich sa pobavene pousmiala. Tak predsa to vie! Už som si začínal vážne myslieť, že dokáže len chrliť oheň.
„No aj napriek tomu, Talen...“ pokračovala matka a prenikavo na mňa pozrela. „Mal by si počítať s tým, že ja túto príležitosť mienim využiť.“
Keď z nej hovorila najvyššia výkonná predstaviteľka našej spoločnosti mal som ju o niečo menej rád. Moje rady a schopnosti si vážila, no nakoniec rozhodla vždy ona.

Teraz mi už bolo jasné, že Erryn to so Zainom Noorom myslí smrteľne vážne. Spoliehala som sa na to, že Talen a jeho neprekonateľná zášť voči tomu mužovi celý tento nápad s alianciou pošlú rýchlo ku dnu a ja budem znovu môcť pokojne spávať. Schyľovalo sa však k pravému opaku. Ku katastrofe!
Pozrela som na vzdorovitého mladíka vedľa seba. Ešte stále hľadel na matku. Jemu sa asi rovnako ako mne nepáčilo, že ona je tá, ktorá má v rukách celú situáciu a volí si zle. Veľmi zle. Talenovi to podľa všetkého nahovárali inštinkty, no ja som to mohla s istotou tvrdiť na základe Zainovho tajného rozhovoru, ktorého som nedopatrením bola svedkom.
Jeho oči potemneli ešte viac a dlhé čierne pramienky vlasov, aj keď boli jemne schytené, akoby sa ježili rozrušením.
Teraz keď som ich oboch spoznala, automaticky mi na nich začínalo záležať. Teda hlavne na Erryn, ktorá mala s mojimi rodičmi veľmi pekný priateľský vzťah, ako som sa presvedčila. Toho povýšeneckého Talena by som však najradšej vydala Zainovi celkom na milosť. Ani by som ho len nepoľutovala.
No čím ďalej tým viac ma ťažilo to, čo som sa dozvedela. Ak sa Erryn definitívne rozhodne uzavrieť dohodu, bude to jej koniec. Jej a aj jej syna.
Pre neho to nerobím, opakovala som si, keď som pomaly zdvihla ruku. Mala by som strašné výčitky, keby som si všetko nechala pre seba.
Tak, aby si to nikto iný nevšimol, chytila som muža vedľa seba za rukáv krásneho čierneho saka.
Okamžite sa ku mne otočil a jemne prižmúril oči.
„Nesmiete to dovoliť,“ povedala som mu potichu. Dôverne. Musela som na neho pôsobiť celkom inak, ako keď sme hovorili pred chvíľou. Tentoraz moje oči nehoreli. Bola v nich len naliehavosť, aby pochopil, že je to dôležité. Pustila som ho.
„Nesmiete dovoliť Zainovi Noorovi uzavrieť s vami dohodu. Akúkoľvek. Niečo viem...“
„Čo to má znamenať?“ zasipel tak potichu, že to nemohla začuť ani jeho matka. „Spolčili ste sa s ním a chystáte nejaký podvod?“
Jeho mrazivý útočný tón bol presne to, čoho som sa obávala. Nebude mi veriť.
„Isteže nie, počúvajte. Včera som si náhodou vypočula rozhovor medzi ním a jeho spoločníkom. Hovorili o tom, že niekoho presvedčia, nahovoria na nejaké falošné spojenectvo, aby sa mohli sami obohatiť na jeho majetku. Netušila som, že by mohli hovoriť o vás, ale keď som sa v ten istý večer neskôr dozvedela, že pani Erryn dostala úžasný nápad...“
Krátku chvíľku iba mlčal. Nečudovala som sa, že som ho trošičku zaskočila.
„Prečo by som vám mal veriť? Ani by som sa nečudoval, keby ste sa snažili iba nás odlákať takýmito klamstvami od niečoho výhodného.“
„Zbláznili ste sa?“ zašepkala som mu nahnevane. Ešte stále som sa k nemu prikláňala. Zacítila som jeho jemný parfum. Príjemná vôňa ma hladkala po nose.
„To si asi aj naozaj myslíte. Zdá sa vám uveriteľné, že by sa o niečom takom zhovárali uprostred sály plnej načúvajúcich ľudí ako ste vy?“
„Nebuďte smiešny,“ odsekla som mu. „Bolo to inde. Tak trochu som sa zatúlala, keď som hľadala toaletu. Prekvapila som sa, že niekoho vidím tak ďaleko od ostatných a keď som si uvedomila, že to bol Zain, skryla som sa a vypočula rozhovor, pretože som sa nemohla dostať preč bez toho, aby si ma všimli.“
Chvíľu na mňa podozrievavo zazeral. Bola by som zvedavá, čo na mňa hovorili tie jeho úžasné inštinkty a schopnosti správne odhadnúť ľudí, ktoré tak vychválila jeho matka. Aj teraz mu ich musela zahmlievať skutočnosť, že ma nemá vôbec v láske a ešte stále ku mne cíti zlosť kvôli tomu, ako som ho včera ponížila. Neznášal ma rovnako ako Zaina. Jediný rozdiel bol v tom, že on sa ho pokúšal zničiť a ja zachrániť. Zbadá Talen aj to?
„Ak ste klamali, zaplatíte mi za to,“ povedal mi hrozivo.
To som dostala namiesto vďaky.
„Nemáte za čo,“ zamumlala som.
„Čo si to tam šepkáte?“ prekvapila nás Erryn. „Pozrite na nich! Len pred chvíľočkou by sa potrhali na kúsky a teraz zrazu spolu niečo kujú!“
No Talen ma zaskočil ešte viac ako jeho matka. Narovnal sa a otvorene povedal: „Matka, ak si potrebovala viac ako len moje dôvody k tomu, aby si uverila, že Zain Noor by nám pomohol asi tak veľmi ako cholera, asi ti budem môcť vyhovieť.“
Zaklipkala veľkými očami a mama s ockom na seba prekvapene pozreli.
„O čom to hovoríš?“ spýtala sa ho trochu zmätene.
„Poďakuj sa tuto našej spojenkyni, že sa rozhodla zdôveriť sa mi a tým asi zachránila celú našu spoločnosť.“
Až ma zaštípalo v lícach, keď sa na mňa upreli všetky oči.
„Temira?“ oslovila ma váhavo mama. „Asi nerozumieme, čo...?“
„Vypočula si rozhovor medzi Zainom a Fathim. Zdá sa, že nás predsa len chceli podviesť, matka.“
Takéto strohé vysvetlenie im zrejme stačilo.
„Je to pravda?“ spýtala sa ma potichu Erryn.
Prikývla som. „Áno, chystajú sa vás o veľa obrať. Počula som to veľmi jasne.“
„Ale prečo si nič nepovedala už včera?“ pohoršil sa ocko.
„Prepáč. Myslela som, že mi nebudete veriť.“
Všetci sme sa prekvapili, keď si Erryn, slušná a kultivovaná dáma potichu zahrešila.
„Ten darebák nám za to zaplatí!“ sľubovala nenávistne. Musela sa cítiť o to horšie, že sa ním nechala tak veľmi oslepiť. A ja som jej to nemala za zlé. Zain Noor bol neuveriteľne príťažlivý. Keby som nezistila, aký v skutočnosti je, tiež by som ním bola stále očarená.
„Nech si nemyslí, že už vyhral! Keď tak veľmi chce, aby naša spoločnosť uzavrela spojenectvo, môže si byť istý, že sa aj dočká.“
„Zbláznila si sa?“ oboril sa na ňu Talen dosť drzo. No dalo sa mu to prepáčiť, pretože slová jeho matky ho znovu veľmi rozčúlili. „Chceš s ním paktovať, aj keď vieš, že nás chce podviesť?“
„Nepovedala som, že sa spojíme práve s ním, synček.“
Všetkých nás prekvapila.
„Ten muž na svoju opovážlivosť doplatí. Rozhodla som sa, že ho prekonáme. Vo všetkom. Príde o svoje prvenstvo nie len na trhu ale aj medzi všetkými ostatnými korporáciami.“
„To sú silné slová, Erryn,“ chlácholil ju ocko. „Možno by si nemala tak...“
„Nie,“ prerušila ho. „Budem potrebovať aj vašu podporu. Prosím, pomôžte mi v tom.“
Jej razancia mojim rodičom celkom vyrazila dych. Bola odhodlaná a nič jej rozhodnutie už nemohlo zmeniť. No rozumela, do čoho sa púšťa? Jej vážny výraz mi však potvrdzoval, že si toho bola úplne vedomá.
„Máš našu podporu, Erryn,“ povedal jej ocko významne.
„Výborne, pretože spoločnosť, s ktorou bude Erling Saxton spolupracovať, bude tá vaša.“
Jej vyhlásenie donútilo oboch mojich rodičov spustiť sánky. Dokonca aj Talen vyzeral extrémne zaskočene.
„Presne tak. A výsledkom našich spojených síl bude nový spoločný podnik. Vytvoríme novú a silnú značku pre svoje produkty a Noora pošleme z vrcholu až pod zem. Rovno do pekla, tam, kam patrí!“ Zdvihla svoj pohár vína a slávnostne si na svoje slová pripila.
Všetci sme na ňu ešte stále vyvaľovali oči. Myslí to vážne? Vybrala si nás ako svojho partnera? Pre našu spoločnosť by to znamenalo niečo neskutočne úžasné. Stále viac totiž upadala. Keby však dostala takúto šancu, znovu by mohla žiariť.
„Je tu však ešte jedna vec...“ pokračovala Erryn už trochu pokojnejšie. Čelo dokonca stiahla v jemných starostiach. „Obávam sa, že proti Noorovi obyčajná aliancia nepostačí. O tomto by sa však malo pozhovárať dôkladnejšie a na inom mieste.“
„Isteže to môžeme a aj budeme riešiť,“ súhlasil hneď ocko. „No čo tým myslíš?“
„Môj plán by si vyžadoval veľmi veľa úsilia...“ vravela. „A to od všetkých.“
Podozrievavo som na ňu pozrela. Tými všetkými určite myslí aj mňa a Talena.
„Nestačí uzavrieť spojenectvo,“ povedala definitívne. „Zjednotiť sa musia celé naše majetky.“
Zdalo sa, že mladé mozgy fungovali rýchlejšie ako staré.
„Čože?“ zvolala som.
„Čože?!“ ešte hlasnejšie zvolal aj Talen.
Erryn na nás pokojne pozrela. „Áno, je to jediná cesta,“ vyhlásila neústupne. „Vy dvaja čo najskôr uzatvoríte manželstvo.“