SLEDOVÁNÍ A STAHOVÁNÍ NA TĚCHTO STRÁNKÁCH
JE UMOŽNĚNO POUZE PŘIHLÁŠENÝM UŽIVATELŮM!



V případě, že vám naše skrývací lišty s obsahy nefungují, zkontrolujte, zda-li jste přihlášeni.


Děkujeme za přečtení.




Šťastie v nešťastí? (8)

Tadeo

,,Pomôžem ti?“ Ozval som sa pri dverách do kuchyne. Hikari umývala riad a milo sa usmiala.
,,Nie, nemusíš. Všetko mám pod kontrolou.“
,,Ale prosím ťa.“ Vzal som utierku a riad začal pomaly odkladať. ,,Keď už som tu tak ti pomôžem. Inak varíš naozaj skvele.“
,,Ďakujem. Nič to nebolo.“ Skromne poznamenala.
,,Nie vážne. Ja sa síce považujem za dobrého kuchára, ale si určite lepšia.“ Zasmial som sa.
,,Všetko ma naučil môj brat. Je skvelý kuchár.“
,,Máš brata?“ Spýtavo som sa zahľadel.
,,Áno mám. Je o dva roky starší. Zajtra príde za nami.“
,,To vážne? Rád ho spoznám.“
,,Čo si to tam šepkáte vy dvaja?“ Ozval sa za nami Mikakeho hlas. Prešiel k Hikari a vlepil jej nežný bozk na čelo. Ryan ho nasledoval do kuchyne a prešiel až k nám.
,,Hikari vravela, že zajtra príde jej starší brat.“ Usmial som sa na Ryana.
,,Nevedel som, že máš brata.“ Prekvapene sa ozval Ryan. ,,Som na neho zvedavý.“

Ryan

Večer prebehol v skvelej atmosfére. Hikari bola naozaj výborná hostiteľka. Zasmiali sme sa, porozprávali a čo to popili. No ja samozrejme nie, keďže som to Tadeovi sľúbil. S Tadeom sme si šli ľahnúť niečo po polnoci. Vliezol som si pod prikrývku a spokojne sa do nej zabalil. Vedľa mňa na zemi sa usídlil Kurei a už dlhšiu dobu pokojne odfukoval. Z kúpeľne vybehol Tadeo a uprel ku mne smaragdové oči, ktoré hneď na to otočil k druhej posteli pod oknom. Zhodil zo seba uterák a obliekol si nohavice od pyžama. Prešiel k oknu a chystal sa ľahnúť.
,,Čo si myslíš, že robíš?“ Ozval som sa spod prikrývky nevrlo.
,,Hm, idem si ľahnúť? Je dosť neskoro ak si si nevšimol.“
,,To mi je jasné, ale nechápem kam ideš spať.“
,,Ehm, hovorí sa tomu posteľ. Mal by si to skúsiť. Je to fakt pohodlné.“ Uškrnul sa Tadeo.
,,Ha, ha. Si veľmi vtipný.“ Odkryl som sa a posadil sa na posteľ. ,,A teraz šmykaj okamžite sem.“ Oznámil som mu. Odkedy sa nasťahoval ku mne do izby a tým pádom aj do postele, nechcelo sa mi zaspávať bez jeho tepla. Tadeo prekvapene na mňa hľadel. ,,No haló. Počul si ma?“ Konečne vstal a prešiel ku mne.
,,Myslíš, že je to dobrý nápad? Čo ak sem vojde Hikari?“ Bránil sa Tadeo môjmu návrhu. Stiahol som si ho konečne k sebe a oboch nás prikryl.
,,Ty somárik. Hikari o nás vie. Mikake jej všetko povedal ešte pred našim stretnutím.“ Oboznámil som ho a nežne ho pohladil po chrbte.
,,To ako fakt?“ Neveriacky sa na mňa pozrel.
,,Áno. Nemusíš mať strach.“ Neodolal som tomu pohľadu a pritiahol som si ho k bozku.
,,Mimochodom, som na teba hrdý. Nevypil si ani kvapku alkoholu.“ Spokojne sa na mňa usmial a viac sa ku mne pritúlil.
,,Sľúbil som ti to predsa.“ Neustále som ho hladil po chrbte. Mal veľmi jemnú pokožku. Všimol som si to už predtým, ale teraz mi to prišlo akési iné.
,,Počkaj chvíľu. Aspoň zavriem okno. Bude nám zima.“ Oznámil mi a začal vstávať. Stiahol som ho pod seba a rukami mu zamedzil pohyb.
,,Neboj sa, nebude. Veď ja ťa už nejak zahrejem.“ Sklonil som sa a vášnivo ho pobozkal.
,,Ty môj radiátor.“ Rozosmial sa Tadeo.
,,Presne tak. A ešte aký skvelý.“ Usmial som sa a znova sa sklonil k jeho perám. Zamiloval som sa do neho nečakane a popravde cítim, že ten cit sa prehlbuje. Bozkami som mu prešiel na krk a láskal ho. Jeho ruky sa usídlili na mojom chrbte a hladili ma. Rukou som sa sunul nižšie po jeho tele a chystal sa konečne zasiahnuť, keď v tom niekto zaklopal na dvere.
,,Pšt, tvárme sa, že spíme.“ Zašepkal som Tadeovi pri uchu a pobozkal ho naň.
,,Ryan. Prosím ťa, otvor.“ Ozval sa spoza dverí hlas Mikakeho. Stále sme boli ticho. Neprestával som sa venovať Tadeovmu krku.
,,Ryan, no tak. Ja viem, že nespíš.“ Nenechal sa odbiť Mikake.
,,Nespím, ale mám v pláne niečo robiť, takže by som ocenil, keby si odstúpil od dverí a zmizol.“ Naštvane som zakričal k dverám. Tadeo sa ticho rozosmial.
,,No tak Ryan, vážne ťa potrebujem. Hikari nie je dobre. Potrebujeme odviesť na pohotovosť.“ Jeho slová ma konečne prebrali z myšlienok na vášnivú noc s Tadeom. Tadeo ma zo seba rýchlo striasol a otvoril Mikakemu dvere.
,,Čo sa deje?“
,,Hikari ma kŕče v bruchu. Bojím sa či to nie je slepé črevo. Ryan jediný nepil a tak môže šoférovať.“ Medzitým som na seba stihol natiahnuť mikinu a nohavice.
,,Poďme.“ Vlepil som rýchly bozk na Tadeovu tvár a zbehol dole schodmi. Mikake ma okamžite nasledoval.

Tadeo

Trocha som sa vydesil pri Mikakeho slovách. Dúfam, že to nebude nič vážne. Chvíľu som pobehoval po izbe, kým som sa rozhodol ľahnúť si späť do postele. Bol som unavený a náladu som nemal najlepšiu. Kurei automaticky vyskočil ku mne na posteľ a ľahol si mi k nohám. Ležal som v posteli a premýšľal som nad Ryanovim správaním. Bol rozkošný. Takéto správanie som od neho skutočne nečakal. Tak dlho sa bránil a teraz toto? Musel som sa nad tým zasmiať. Za posledné dni sa toho stalo naozaj veľa. Z maminej smrti som sa ešte úplne nespamätal, ale vďaka Ryanovi to ide celkom dobre. Tak strašne som sa do nikoho predtým nezbláznil. Zo začiatku som to bral iba ako slabé pobláznenie, no časom som si uvedomil, že to nie je také jednoduché. Tá bolesť, keď ma odmietol bola nepredstaviteľná. Keď som sa k nemu neskôr nasťahoval, začalo sa to stupňovať. Začínalo to byť neznesiteľné. On tiež nebol zrovna najopatrnejší. Behal tam len v uteráku alebo krátkom župane alebo v obtiahnutých rifliach a rozopnutej košeli aj keď vedel, čo k nemu cítim a ako sa na neho dívam a mne sa búrila krv v žilách. Keď sa konečne priznal, spadol mi obrovský balvan zo srdca. Moja láska dostala konečne priechod. Netrvalo dlho a so šťastným úsmevom som zaspal.

Prebral ma nečakaný buchot v izbe. Ospalo som otvoril oči a zbadal Ryanovu postavu poskakujúcu okolo postele.
,,Au, sakra práce.“
,,Ryan? Si okey? Ako je Hikari?“ Rozospato som sa posadil.
,,Prepáč, nechcel som ťa zobudiť. Zakopol som.“ Ospravedlňoval sa. ,, Neboj sa. Hikari bude v pohode. Len zjedla niečo, čo jej uškodilo.“ Doskackal až ku mne a posadil sa na posteľ.
,,To som rád. Koľko je vôbec hodín?“ Vydýchol som si. Ryan len unavene zazíval a usmial sa.
,,Asi pol piatej. Kľudne si ešte pospi.“ Oznámil mi a vlepil mi ľahký bozk na čelo, kým sa presunul k svojej posteli. Prezliekol sa a ľahol si spať. Chvíľu som nechápavo hľadel k nemu. Najprv ma volá k sebe do postele a teraz si len tak ľahne sám? A bez námietok? Tak to teda nie. Vstal som a prešiel k nemu. Ležal chrbtom ku mne, takže ma nemohol vidieť. Nadvihol som prikrývku a odzadu sa k nemu pritúlil. S širokým úsmevom sa ku mne otočil a ruky mi obtočil okolo pásu.
,,Čo ty tu?“ Spýtal sa hravo.
,,Hm, bolo mi samému smutno a hlavne chladno.“ Schválne som provokoval.
,,Tak smutno? A chladno?“ Zasmial sa a pritiahol si ma k bozku. ,,Blbá výhovorka.“
,,Ja viem.“ Usmial som sa.
,,Tak ty to vieš? Ty môj strašiačik.“ Znova sa rozosmial a viac si ma pritiahol do náručia. Pevne ma objal a hladil ma po chrbte. Bol to skvelý pocit.
,,Ryan? Ďakujem. Ďakujem za všetko.“ Mal som potrebu to povedať. Zdvihol som zrak k jeho tvári a pery sa mi sformovali do širokého úsmevu. Zaspal. Musel byť skutočne unavený keď stihol zaspať tak rýchlo. Viac som sa k nemu pritúlil a zavrel oči.
,,Milujem ťa.“ Zašepkal som do ticha a behom chvíľ zaspal.

Ryan

Ráno som sa v posteli prebral sám. No, ráno ako ráno. Hodiny ukazovali niečo po jedenástej. Vyliezol som spod prikrývky a zamieril dole do kuchyne. Mikake tam sedel s Tadeom pri káve a zhovárali sa.
,,Dobré ráno.“ Pozdravil som a prešiel k stolu. Tadeovi som venoval letmý bozk a posadil sa.
,,No, skôr obed. Kávu?“ Spýtal sa Mikake, na čo som mu len prikývol. Vstal a nalial mi do hrnčeka horúci nápoj.
,,Prepáč, že som vás včera vyrušil pri zrejme o dosť príjemnejších záležitostiach.“ Ospravedlňoval sa pri podávaní kávy.
,,To nič. Chápem, že si sa o ňu bál. A kde vôbec je?“ Usmial som sa na neho.
,,Ešte leží. Stále jej nie je dobre.“ Oznámil nám situáciu. ,,Bude v pohodičke, len to musí vyležať.“
,,Som rád, že to nie je nič vážne.“ Vydýchol si Tadeo a vstal od stola. ,,Idem sa prejsť s Kureiom a potom si skočím do sprchy.“
,,Mám ísť s tebou?“ Zažiarili mi očká.
,,Ak myslíš na prechádzku, tak kľudne. Ak ale myslíš sprchu, tak ťa asi sklamem. Vážne si chcem dať sprchu. IBA sprchu.“ Zasmial sa Tadeo a pobozkal ma. ,,Možno neskôr.“ Oznámil mi a zmizol aj s tým malým modrookým zradcom Kureiom. Odkedy s nami býva Tadeo, ten pes ma dokonale ignoruje.
,,Ale ja som chcel teraz.“ Povzdychol som si. Mikake sa pučil smiechom za stolom. ,,Niečo smiešne?“ Otočil som sa k nemu.
,,Nič, nič. Prekvapuje ma len, ako veľmi si sa zmenil.“ Zvážnel trocha.
,,Zmenil? Čo tým myslíš?“ Nejak som si to neuvedomoval.
,,Ešte mesiac dozadu si mi nariekal, že nevieš čo máš robiť, lebo ťa pobozkal chlap a teraz si tu nešťastný, keď s ním nemôžeš ísť do sprchy. Proste mi to príde smiešne.“
,,No, niečo na tom bude.“ Zasmial som sa, keď mi to došlo. Vážne to bolo vtipné. Chvíľu sme sa smiali, keď sa otvorili dvere a ktosi vošiel do chaty.
,,Haló! Je tu niekto?“ Ozval sa mužský hlas. Mikake sa zdvihol a prešiel za hlasom. Hlasno sa rozosmial a privítal sa s príchodzím. Vyšiel som za ním a zbadal v dverách vysokého hnedovlasého muža. Mohol byť tak v mojom veku.
,,To je Haruka, starší Hikarin brat. Toto je môj najlepší kamarát Ryan.“ Predstavil nás Mikake.
,,Teší ma.“ Natiahol ku mne ruku. Prijal som gesto a milo sa usmial.
,,Rád ťa spoznávam.“
,,Kde je Hikari?“ Spýtal sa Mikakeho.
,,Je hore. Nie je jej dobre. Včera v noci sme s ňou utekali na pohotovosť, ale povedali, že bude v poriadku.“ Ubezpečil ho Mikake.
,,Pôjdem za ňou. Potom prídem za vami.“ Oznámil nám a vyšiel k sestrinej izbe.

Sedeli sme v kuchyni asi dvadsať minút, keď sa Haruka vrátil.
,,Ako jej je?“ Spýtal som sa.
,,Zaspala. Je to silná ženská, aj keď na to nevyzerá.“ Zasmial sa.
,,V to verím.“ Uznal som jeho slová. ,,Inak vôbec by som nepovedal, že ste súrodenci. Nepodobáte sa.“
,,Sme nevlastný. Iba matku máme spoločnú.“ Oboznámil ma so situáciou. ,,Ona sa podobá viac na matku a ja som zas po svojom otcovi.“
,,Tak to potom veľa vysvetľuje.“

Tadeo

Okolie Mikakeho chaty bolo naozaj krásne. Vždy som mal rád prírodu, zvieratá a všetko okolo toho. Kurei spokojne naháňal nejaké vtáky a nadšene pobehoval po okolí. Chcel som mať psa už dávno, ale mama bola na nich alergická. Kureia som si veľmi rýchlo obľúbil a on mňa očividne tiež. Pousmial som sa nad Ryanovími rečami, že Kurei ho zradil a pridal sa na moju stranu. Blázon jeden. Zavolal som huskyho späť k sebe a vydal sa k chate. Netrvalo dlho a vchádzal som dovnútra. Z kuchyne som započul hlasy. Dva som poznal, ale čo ma prekvapilo, že tretí hlas mi bol akýsi povedomí. Hnedovlasý mladík sedel chrbtom otočení ku mne.
,,Už si konečne tu. Chcem ti predstaviť Hikarinho brata.“ Mikake sa s úsmevom postavil a prešiel ku mne. Hnedovlások sa postavil a otočil sa na mňa. Prekvapením sme obaja zamrzli.
,,Haruka?“ Vypadlo zo mňa.
,,Tadeo?“ Opätoval mi mladík moje prekvapenie. Toto je posledný človek, ktorého by som tu čakal. Tak toto bude skutočne ešte zaujímavé.

Dodatek autora:: 

tak vás tu všetkých znova zdravím Smile viem, viem strašne meškám s písaním, ale nastali komplikácie Smile odteraz to napravím Smile aspoň sa budem snažiť Smile tak teda si užite kapitolku Smile je skôr taká oddychová, ale aj to treba Smile

4.833335
Průměr: 4.8 (12 hlasů)