Láska je niekedy skutočná 5.

Sex je ako čokoláda. Sladký a návykový. Ale čo keď ste závislý na mliečnej a príde človek, ktorý vám ponúkne iba bielu, ktorú ste nikdy nejedli? Jednoduché. Proste si odhryznete a zistíte, či vám chutí.

Tadashi sedel dva metre od monitoru počítača a doširoka roztvorenými očami pozoroval obrázky na ňom. S hrôzou v očiach preklikával stránku za stránkou a link za linkom, ktoré mu poslala Rushia.
,,Tak toto rozhodne robiť nebudem.“ Poznamenal si len tak sám pre seba. Kemono k nemu zdvihla hlavu a pozrela sa na neho spôsobom ,Budeš musieť. Čo si si vybral to máš.´ a vybehla z jeho izby. Boli tri hodiny poobede a Tadashimu behali obrázky stále mysľou. Takže sex s chlapcom. Sex s Natsumem. Úplne iný sex. Opakoval si stále v duchu. Nevnímal ani Misine urážky na jeho osobu, aký je neschopný, že ako starší brat je úplne na nič a iba chodil po byte bez duše. S Natsumem sa dohodli, že večer za ním zájde. Býval celkom blízko. Keď tak nad tým premýšľal, bolo zvláštne, že sa nikdy predtým nestretli. Aj keď to tak celkom nebolo. V skutočnosti sa stretávali každý deň. Chodili okolo seba a ignorovali existenciu toho druhého.
Sedem hodín večer. Tadashimu zazvonil telefón. Natsume, kto iný.
,,Haló.“
,,Kde si študentík?“
,,Už odchádzam. Hneď som pri tebe.“
,,Ok. Čakám tak si pohni.“
,,Jasné.“
Zložil a rýchlo sa poobliekal. Zahnal radšej myšlienky na sex a rozbehol sa k Natsumeho domu. Ten ho už netrpezlivo čakal vo vchode. Keď zbadal jeho približujúcu sa postavu rýchlo otvoril vchodové dvere a rukou mu naznačil, aby trocha pridal. Tadashi trocha pobehol a rýchlo vošiel dnu. Natsume mu venoval len letmý bozk na pery a ťahal ho za ruku do suterénu. Otvoril jedny z dverí, zrejme pivníc, a vtlačil Tadashiho dovnútra. Ten nestíhal reagovať na situáciu a iba sa nechal slepo viesť. Natsume rozsvietil svetlo a Tadashi sa konečne mohol rozhliadnuť po miestnosti. Bola veľká zhruba ako jeho izba. Na podlahe sivý koberec, na jednej stene rebrina a na druhej veľké zrkadlo. Pár posilňovacích strojov, nejaké činky a v rohu malý stôl s rádiom a stolička, na ktorej bola položená deka.
,,Vitaj v mojom svete.“ Oznámil Natsume a milo sa usmial. Hodil kľúče na stôl a zapol rádio.
,,To je tvoja súkromná posilka?“ Spýtal sa Tadashi a vyzliekal si bundu.
,,Moja a susedova. Rodičia nám dovolili si tu zriadiť toto, lebo aj tak tieto priestory nepoužívali. Trávim tu väčšinu času. Či už učením, cvičením alebo skúšaním na vystúpenie s kapelou.“
,,A propós, keď už sme pri tej tvojej kapele,“ usmial sa Tadashi a nebezpečne sa približoval k Natsumemu sediacemu na stoličke, ,,sľúbil si mi, že mi pomôžeš s hraním na gitaru.“ Došiel až k nemu a sadol si obkročmo na neho. ,,Tak? Kedy začneme?“ Ruky mu obtočil okolo krku a nežne ho pobozkal na nos. Natsume si ho chytil okolo pásu a neustále sa usmieval.
,,Nesľúbil som ti nič.“
,,Ale áno, sľúbil.“
,,Nie nesľúbil. Povedal som, že ti s tým môžem pomôcť. To nie je sľub.“
,,To je skoro to isté.“ Zaprotestoval Tadashi.
,,Ale skoro sa neráta.“ Odpovedal s úsmevom Natsume a obdaroval ho nežnou frčkou do nosa. Tadashi sa ublížene pozrel do druhého tváre a našpúlil málinko pery.
,,Takže ma to nenaučíš?“ Spýtal sa sklamaným hlasom a nahodil dokonalý šteňací výraz. Natsume by v tú chvíľu potreboval rozhodne ľadovú sprchu. Tadashi vyzeral tak rozkošne, že aj košík plný roztomilých ryšavých mačiatok s červenými mašľami okolo krku, by vyzeral pri ňom ako pár chlpatých príšer s pazúrmi. Natsume mal sto chutí ho hodiť na zem, strhať z neho všetko oblečenie a urobiť mu niečo, čo by sa v televízore vysielalo rozhodne až po desiatej a bolo by to mládeži neprístupné. Jeho totiž netrápilo, že sex s chlapcom vyzerá inak. Nebolo mu to jedno, ale nepreháňal to ako Tadashi.
,,Natsu?“ Spýtal sa po chvíli. Natsume sa len otriasol, aby sa zbavil hriešnych a nemravných myšlienok a zadíval sa čiernovláskovi do očí.
,,Hm? Čo by si rád?“
,,No, vieš. Mama zajtra poobede so sestrou ide na pár dní mimo mesta a tak ma napadlo...“
,,...aby som prišiel k tebe?“
,,Presne.“
,,A čo budeme u teba robiť?“ Usmial sa Natsume a čudne sa po Tadashim pozrel.
,,Ehm, môžeme si pozrieť nejaký film.“
,,A potom?“ Neprestával s narážkami.
,,No, ja neviem. Asi spať.“ Tadashi očervenel a odvrátil pohľad. Natsumemu prebehlo mysľou, že ak sa mu zdal rozkošný, tak teraz bol na zjedenie. Hneď ako spoznal jeho nesmelú stránku, stala sa jeho najobľúbenejšou. Radšej okamžite zahnal v hlave ďalšie dvojzmyselné narážky, ktoré by nemuseli pri narážkach zostať.
,,O koľkej mám byť u teba?“
,,Hm. Povedzme o ôsmej. Celý deň budem zrejme preč, lebo zajtra sa vracia Rushia z Tokia, takže idem za ňou.“
,,Rushia? Kto je Rushia?“ Zdvihol Natsume obočie a spýtal sa. Nieže by ho chytala žiarlivosť, ale....nie. Určite ho chytala žiarlivosť.
,,Keiko ti nespomínala? Rushia je kamarátka. Študuje v Tokiu žurnalistiku. Ak by som to mal porovnať, tak myslím, že mi je dokonca bližšia ako Keiko.“
,,Aha.“ Takže kamarátka. Preblesklo Natsumemu hlavou. Nikdy nedokázal pochopiť ako môže byť chalan najlepší kamarát s dievčaťom.
,,Ona jediná o nás vie. Neskôr vás zoznámim.“
,,Ako to vie?“ Nechápavo pozrel na čiernovláska. Žiarlivosť postupne opadala.
,,Povedal som jej to. Je to skvelé dievča, uvidíš.“ Pohladil Natsumeho po vlasoch a láskavo sa na neho usmial. Ten mu úsmev opätoval a priblíž svoju tvár k tej jeho. Tadashi sa sklonil a hnedovláska pobozkal. On sám určoval intenzitu bozku. Zovrel ho pevnejšie okolo krku a užíval si druhého pery. Natsume ho pevnejšie objal a opatrne hladil po chrbte. Rozpojil ich bozk a vydal sa mapovať mladšieho krk. Obdarovával ho ľahkými bozkami a postupoval nižšie k jeho kľúčnej kosti. Rukou mu zašiel pod tričko a hladil odhalenú pokožku chrbta. Tadashi slastne privrel oči a sám naklonil hlavu na opačnú stranu, aby mal druhý lepší prístup. Jednou rukou mu vošiel do vlasov a druhou ho stále držal okolo krku. Natsume mu postupne hrnul tričko vyššie. Pritiahol si ho znova do bozku a rukou zablúdil chlapcovi na stehno. To Tadashiho prebralo a okamžite nahnalo do hlavy opäť obrázky z poobedia. Prudko sa odtiahol, zabalansoval a spadol z druhého na tvrdú zem. Natsume sa neho vyjavene pozeral.
,,Si v poriadku?“ Spýtal sa ho po chvíli a zosunul sa na zem k nemu.
,,Ehm, asi áno. Som v pohode.“ Odpovedal a stiahol si kolená k brade. Natsume na neho iba nechápavo pozeral.
,,Študentík, čo ti je? Si divný.“
,,Nič mi nie je a nehovor mi študentík.“ Vybehol na neho Tadashi trocha ostrejšie ako chcel. ,,Prepáč, nechcel som.“
,,To nič. Čo sa s tebou deje?“ Usmial sa na neho starší a pritiahol si ho späť do náručia. Tadashi sa chrbtom oprel o jeho hruď a rukami chytil tie jeho, ktoré mal obtočené okolo pásu.
,,Nič. To bude dobré. Daj mi čas.“
,,Máš ho koľko len chceš.“ Presne vedel o čom Tadashi hovorí. Bolo to nové, iné a pre oboch zvláštne. Jemne čiernovláska pobozkal na krk a hlavu zaboril do jeho čiernych vlasov. Iba tam tak sedeli a vychutnávali si blízkosť toho druhého. Rozprávali sa a celý čas sa od seba nepohli ani na centimeter. Odbila polnoc a Tadashi sa zhrozil pri pohľade na hodinky.
,,Do čerta! Povedal som, že nebudem dlho.“ Zanadával si. ,,Musím ísť domov. Ráno vstávam.“
,,Dobre. Veď večer sa uvidíme.“ Odpovedal mu druhý a perami si znova vyžiadal bozk na tých pred sebou. Tadashi sa usmial a vstal aby sa mohol obliecť. Natsume ho vyviedol pred vchod, naposledy pobozkal a rozlúčil sa. Tadashi sa rozbehol ulicou k svojmu domu. Keď konečne došiel až do svojej izby, vysilene sa hodil na posteľ. Na tvári mal priblblý úsmev ako školáčka, čo mala prvé rande a hlavu plnú svojho priateľa. Rýchlo sa prezliekol a vhupol do postele.
Ráno ho prebudil budík. Sestra s mamou sa už zberali na odchod.
,,Kemono berieme so sebou, nech sa trocha vybehá.“ Oznámila mu mama a ďalej balila veci. Jeho sestra po ňom iba nepekne pozrela pohľadom typu ,Viem kde si bol a čo si robil!´ a odišla si zobrať tašku do izby.
,,O tri dni sme späť. Maj sa zlato.“ Vlepila svojmu synovi bozk na líce a behom chvíle boli preč.

Rushia nervózne stála pred palacinkárňou. Tadashi ako vždy meškal.
,,Rush!!! Hej Rush!!!“ Ozvalo sa z diaľky.
,,Tade!!!“ Vykríkla nadšene Rushia a rozbehla sa oproti nemu. Hodila sa mu okolo krku a pevne ho objala. ,,Chýbal si mi ty truhlík.“
,,Ty mne tiež Rush. Poďme dnu, je mi zima.“
Sedeli pri punči a veselo debatovali. Asi po hodine prišlo na reč Tadashiho malé tajomstvo.
,,Tak ako ti to ide s pánom vysokoškolákom?“ Spýtala sa a šibalsky na neho mrkla hnedými očami.
,,Zatiaľ výborne. Dnes večer má prísť ku mne.“ Odpovedal a spokojne si vložil do úst jeden z modrých pelendrekov, ktoré mu Rushia priniesla.
,,Už si asi uvažoval nad tým, o čom sme si písali.“
,,Jasné. Uvažoval a viem, že to prísť musí.“ Nesmelo odpovedal.
,,A dospel si k niečomu?“
,,Bože, Rush, čo budem robiť?“ Zúfalo hlavou tresol o stôl.
,,Tade, neboj sa a hlavne tu neriskuj otras mozgu. Keď si bol prvý krát s dievčaťom ako to prebiehalo?“
,,Ako nehnevaj sa, ale to ti tu ozaj nebudem vykladať.“
,,Nemyslela som to tak. Tvoje sexuálne zážitky ma netrápia.“ Mávla nad ním rukou a pokračovala v rozprávaní. ,,Myslím, čo si vtedy cítil. Ako sa to všetko zomlelo.“
,,Ja ani neviem. Nejako sa to proste stalo.“ Mykol plecami Tadashi.
,,Vidíš? Stalo sa to ani nevieš ako. Prišlo to prirodzene. Máš ho rád, on má rád teba. Malo by to prísť samé.“
,,Asi máš pravdu.“
,,Asi? Jasné, že mám pravdu. Tsss, ty o mne snáď pochybuješ?“ Hrdinsky sa na neho zadívala a vypla hruď.
,,O tebe nikdy. To by som si nedovolil.“ Rozosmial sa Tadashi. Sedeli tam ešte hodnú chvíľu, kým sa pozbierali na odchod. Bolo zhruba pol siedmej.
,,Skočím ešte do Himizu pozdraviť sa s Kaoru. Na novoročnú party prídeš nie?“
,,Jasné, že prídem. Ja na nej miešam drinky.“
,,Jaj taaak. Kaoru ťa využíva na plnej čiare.“ Rozosmiala sa. ,,Nezabudni pozvať svojho krásavca. Pozdrav ho odo mňa. Zajtra ti zavolám.“ Vlepila mu bozk na líce, naposledy objala a vydala sa cestou k Himizu. Tadashi sa ponáhľal domov. Chcel si ešte hodiť sprchu a trocha upratať. Všetko našťastie včas stihol. Bolo pol ôsmej a jeho prepadol hlad. Vytiahol s chladničky mäso a zeleninu a dal sa do varenia večere. Zazvonil mu telefón.
,,Počúvam.“
,,Prídeš mi otvoriť?“
,,Už bežím.“ Zložil a zadíval sa na hodiny. Trištvrte na osem.
,,Si tu skoro. Nie si hladný?“ Spýtal sa Tadashi keď ho v pustil do bytu.
,,Ani nie. Nudil som sa doma bez teba.“ Poznamenal Natsume a ľahko ho pobozkal na tvár. Tadashi ho zaviedol do obývačky a zapol televízor. Natsume si spokojne sadol na pohovku, ktorú Tadashi predtým roztiahol a pritiahol si ho do náručia.
,,Musím variť, som hladný.“ Poznamenal a jemne hnedovláska pobozkal na čelo.
,,Takže študentík vie variť?“ Nebola to ani tak otázka ako skonštatovanie.
,,Študentík vie veľa vecí, o ktorých pán vysokoškolák nemá ani tušenie.“ Pristúpil Tadashi na jeho hru.
,,A pán vysokoškolák sa ich rád dozvie.“ Usmial sa na neho a pustil ho zo svojho zovretia. Tadashi sa vrátil do kuchyne a nakrájané mäso hodil na panvicu. Dal sa do krájania zeleniny. Medzitým sa v kuchyni objavil Natsume.
,,Celkom ti to ide.“ Prehodil len tak. Tadashi si ho nevšimol a pri jeho hlase sebou mierne trhol. Nôž mu ušiel a porezal si prst. Sykol bolesťou a z rany mu začala kvapkať krv.
,,Do čerta!“ Zanadával a vo vstavanej skrini začal hľadať lekárničku.
,,Asi som to zakríkol.“ Ozval sa s úsmevom Natsume. ,,Prsty by si si nemal rezať. Pochybujem, že by ti chutili.“
,,A koho si myslíš, že je to chyba?“ Odpovedal nervózne. Nedarilo sa mu nájsť lekárničku.
,,Ja nemôžem za to, že nemáš čisté svedomie a ľakáš sa pána vysokoškoláka.“ Zasmial sa a pomaly prechádzal k nemu. ,,Ukáž to sem.“ Prikázal mu, keď bol pri ňom a jemne ho chytil za zápästie. Tadashi sa k nemu otočil a takmer nedýchal. Natsume si chvíľu prezeral zranení prst, kým otvoril ústa a vložil si ho do nich. Tadashi zalapal po dychu a lekárničku, ktorú konečne našiel, pustil na zem. Natsume sa mu zadíval do očí s jeho prstom stále v ústach a obkrútil ho jazykom. Tadashiho mysľou prebehlo jediné. Nikdy v živote nič vzrušujúcejšie nezažil. Bol to pre neho tak erotické, že mal problém sa udržať na nohách. Natsume to zrejme videl rovnako, pretože len čo jeho prst prepustil z úst, prirazil mladšieho k linke a vášnivo sa vpil do jeho pier. Divoko ho bozkával a druhý mu jeho bozky oplácal.
,,Povedal som ti už, že ťa milujem?“ Spýtal sa Natsume keď sa od neho trocha odtiahol.
,,Môžeš to skúsiť.“ Usmial sa Tadashi a zahľadel sa hnedými očami do tých pred sebou.
,,Milujem ťa.“ Povedal a znova spojil ich pery. Predlžoval tú chvíľu. Nepatrne sa od neho odtiahol a presunul sa na jeho krk.
,,Musím dovariť.“ Prehodil mladší. ,,Hneď prídem za tebou.“
,,Nebuď dlho.“ Odpovedal druhý a letmo ho pobozkal na pery. Vrátil sa do obývačky a ľahol si na roztiahnutú pohovku. Unavene zazíval a sledoval televízor. Tadashimu trvalo asi dvadsať minút než dovaril, najedol sa a všetko poriadil. Vrátil sa do izby sa svojim priateľom a na tvári sa mu usídlil široký úsmev. Natsume spal. Ležal na boku s rukami zloženými pod hlavou a s úsmevom na perách spokojne odfukoval. Tadashi sám bol dosť unavený, nakoľko posledné dni toho vďaka Natsumemu veľa nenaspal. Vypol televízor a ľahol si k nemu. Jednou rukou sa natiahol po prikrývku a druhou ho pohladil po vlasoch. Hnedovlasý mladík len čosi zamrmlal a chytil v spánku Tadashiho okolo pásu. Ten sa len usmial, prehodil cez nich prikrývku a sám sa oddal sladkému spánku.

Hlboká noc. Všade ticho. Len dve spokojne spiace telá vedľa seba. Natsume sa pomaly prebral. Prekvapilo ho, že v byte je ticho. Chvíľu tápal v tme, no keď si oči zvykli, zbadal čiernovláska spokojne ležiaceho vedľa neho. Usmial sa a viac sa k nemu pritisol. Opatrne ho pohladil po vlasoch a jemne do nich pobozkal. Tadashi sa zavrtel a pomaly otvoril oči. Pozrel na svojho spoločníka a usmial sa.
,,Prepáč. Nechcel som ťa zobudiť.“ Prehodil Natsume s úsmevom.
,,To nič.“ Odpovedal. Ležali tam v objatí a pozerali jeden druhému do očí. Tadashi schúlený v Natsumeho náručí, ktorý ho láskyplne hladil po chrbte a Natsume dokonale spokojný. Nerozprávali. Nebolo potrebné to robiť. Natsume presunul jednu ruku na mladšieho tvár a nežne ho hladil, kým stále sledoval jeho oči. Nahol sa a jemne ho pobozkal na čelo. Hneď na to sa presunul na líce, potom nos, až kým sa nedostal k jeho perám. Mladší z nich obtočil ruky okolo jeho pásu a pritiahol si ho ešte bližšie k telu. Hnedovlások ho pretočil pod seba a stále nerozpájal bozk. Tadashi mu vošiel rukou do vlasov a druhou ho hladil po chrbte. Na chvíľu sa od seba odtiahli a znova sa zahľadeli jeden druhému do očí. Rýchlo naberali kyslík do pľúc a dívali sa na seba. Obaja vedeli, čo bude nasledovať. Obaja to chceli. Túžili po tom druhom. Natsume sa usmial na svojho partnera, ktorý mu úsmev opätoval, a znova sa sklonil k bozku. Málinko sa odtiahol aby mohol bozkami putovať po Tadashiho krku a rukou zašiel pod tričko. Tadashi sa mierne prehol v chrbte pri jeho dotykoch a v hlave mu zneli slová od Rushie. Stalo sa to ani nevieš ako. Jeho tričko dopadlo na zem vedľa postele. Má ťa rád, ty máš rád jeho. Natsumeho tričko bolo odhodené niekam do priestoru. Natsumeho pery mapovali každý milimeter druhého hrude. Malo by to prísť samé. Nohavice a spodné prádlo oboch sa znieslo k zemi. Prišlo to prirodzene. A ono vážne prišlo. Všetky zábrany padli. Natsume neprestával bozkávať mladšieho telo a rukou zašiel až k jeho rozkroku. Mierne mu roztiahol kolená a vtesnal sa medzi ne. Tadashi si zahryzol do pery pri dotyku druhého ruky. Tíško zavzdychal. Natsume sa usmial keď to počul a vrátil sa k jeho perám. Tadashiho ruky sa automaticky obmotali okolo jeho krku a Natsumeho ruka mierila nižšie medzi stehná. Nebol hlúpy. Vedel, že bez prípravy to nepôjde a vedel, že druhého to bude zrejme bolieť. Na malú chvíľu sa od neho odtiahol, aby nabral kyslík do pľúc.
,,Si si istý?“ Spýtal sa potichu a mierne pohol rukou, aby mu naznačil čo myslí. Sám uvažoval, či by bol schopný prestať, ak by druhý odmietol. Tadashi chvíľu vyľakane hľadel do jeho očí a potom nepatrne prikývol. Nebol si tým istý, no musel to skúsiť. Chcel to skúsiť. Natsume znova spojil ich pery a jedným prstom do neho prenikol. Neprestával ho bozkávať a čakal na Tadashiho reakciu. Ten zalapal po dychu a pevnejšie stisol viečka k sebe. Bolo to nepríjemné, no nie až tak akoby čakal. Skúsil sa pohnúť, aby Natsumemu ukázal, že je v poriadku a pevnejšie ho objal. Natsume okamžite zareagoval a pomaly začal pohybovať rukou. Po chvíli pridal aj druhý prst a veľmi opatrne si ho pripravoval.
,,Uvoľni sa. Nemysli na to.“ Stále mu šepkal do ucha. Nechcel mu ublížiť a vedel, že ak sa neuvoľní, tak sa to ľahko môže stať. Sem tam sa dotkol chlapcovej prostaty, čo v Tadashim vyvolávalo neskutočné pocity. Nedokázal udržiavať svoj hlas v pokoji. Ticho vzdychal a prehýbal sa pod Natsumeho dotykmi. Snažil sa pomaly uvoľniť, čo sa mu po chvíli ako tak podarilo. Natsume vytiahol prsty a posunul si čiernovlasého mladíka nižšie.
,,Môžem?“ Musel sa spýtať. Ak by odpovedal nie, premohol by sa a prestal by. Tadashi však iba znova prikývol. Natsume mu mierne nadvihol panvu, aby mal lepší prístup a veľmi pomaly a opatrne do neho vnikol. Sledoval druhého tvár a pri najmenšom náznaku, že sa mu to nepáči, bol pripravený okamžite prestať. Tadashi sa však iba prehol v chrbte a znova zalapal po dychu. Starší chvíľu počkal, aby si na seba zvykli a sklonil sa k Tadashiho perám. Pobozkal ho nežne, akoby sa mu chcel ospravedlniť za spôsobenú bolesť. Tadashi chvíľu prerývane dýchal a sám sa pohol oproti druhého bokom. Natsume sa začal postupne pohybovať. Vzdychy tlmil v pokožke krku druhého a cítil, že to nebude trvať dlho. Rukou skĺzol k rozkroku druhého a doprial mu starostlivosť akú si zaslúžil. Tadashi iba tíško vzdychal. Začiatok bolel, no neskôr...Ani sám nevedel ako to má opísať. Skutočne to bolo iné. Ani vo sne by mu nenapadlo, že zažije niečo tak živočíšne. Každý dotyk bol horúci, každý bozk neopísateľne vzrušujúci a každý pohyb ho viedol do výšin. Izbou sa ozývali iba slastné vzdychy. Netrvalo dlho a mladší z nich prekročil svoje hranice. Krátko po ňom nasledoval aj Natsume. Položil sa vedľa neho a obaja rozdýchavali práve prežitý orgazmus. Tadashimu sa do očí nahrnuli slzy. Skryl si tvár do dlaní a snažil sa upokojiť. Natsume sebou vydesene trhol a chytil jeho tvár do dlaní.
,,Je ti niečo? Ublížil som ti? Si v poriadku?“ Nikdy by si to neodpustil.
,,Nie. Ja len.....som rád, že si tu.“ Dostal zo seba pomaly Tadashi a postupne sa upokojil. ,,Som rád, že sa to stalo.“ Prehodil potichu a zložil ruky z tváre. Na tvári mu žiaril úsmev. Natsumeho mysľou prebehli všetky jeho sexuálne zážitky a partnerky, no nespomenul si ani na jednu, ktorá by mu pripadal krajšia a roztomilejšia ako práve v tejto chvíli Tadashi. Chvíľu si pripadal ako úplný id*ot, že porovnáva dievčatá s chlapcom. Nie s chlapcom. S Tadashim. Miloval ho. Ani sám nevedel ako sa to stalo a zostal na ňom závislý. Mesiac, tri týždne a štyri dni. Presne toľko sa utápal doma bez Tadashiho prítomnosti. Vedel to presne. Bol pre neho droga a dlhšiu detoxikačnú dobu by asi neprežil. Preto sa vrátil. Preto ho musel vidieť. Preto, lebo len on mu dal to, čo potreboval. Vždy bol chladný a drzý k ľuďom a veľmi dobre to vedel. Pri ňom mohol byť iný. Ukázať svoju nežnejšiu a oddanejšiu stránku svojej osobnosti. Potreboval ho. Potreboval jeho krásnu osobnosť, aby skrotil tú svoju. Pritiahol si do náručia a nežne pobozkal. Prikryl ich dekou a starostlivo hladil Tadashiho po chrbte. Ten sa mu len schúlil v náručí a nechal sa uspávať dotykmi druhého. Tak strašne túžil, aby tá chvíľa trvala naveky. Oprel sa o Natsumeho hruď a premýšľal, čo bude ďalej. Prišiel si ako ma*or, keď v tej chvíli, ktorá bola najkrajšou v jeho živote, mu hlavou preletela jediná otázka. Čo urobí Keiko keď to zistí? Poznal ju. Vedel, že je intrigánka a bude schopná všetkého ak sa s tým nezmieri. Niekde v kútiku duše cítil, že ju zradil. Že urobil niečo strašné, čo si najlepší kamaráti nerobia, ale srdcu proste nerozkážeš. Zamračil sa a z myšlienok ho prebral Natsumeho hlas.
,,Už som ti povedal, že ťa milujem?“ Zopakoval otázku z kuchyne.
,,Môžeš to skúsiť.“ Zopakoval Tadashi svoju odpoveď a pozrel do jeho očí.
,,Milujem ťa.“ Zopakoval a pritiahol si ho k nežnému bozku. Kašlať na Keiko. Kašlať na celý svet. Je jedno, čo bude ďalej. Podstatné bolo, že práve vtedy, na tom mieste, v tom čase, v tom objatí, bol s človekom, ktorý pre neho znamenal viac ako čokoľvek iné. Tadashi zistil, že biela čokoláda je rozhodne sladšia ako mliečna. A obzvlášť, ak vám ju dá človek, ktorého nosíte v srdci.