Červený kód: Lucifer! 15

Ostali spolu celú sobotu. Drea hneď zo začiatku však Lalovi objasnila, že ak sa chce zdržať, musí sa od nej držať v minimálnej vzdialenosti jedného metra. Voľky-nevoľky súhlasil, lebo vedel, že inak by bol z izby vykázaný nadobro.
Drea s prekvapením zistila, že aj frajeri ako Lalo sa učia. Aj keď jej pohľad na Lala s učebnicou v ruke pripadal divný, musela uznať, že je bohužiaľ úplne jedno či mal knihu fyziky alebo by v ruke držal zdochnutého škrečka. Stále by totiž vyzeral rovnako super. Dokonca Drei pomohol. Fyzika jej silnou stránkou nikdy nebola, no zdalo sa jej, že u Lala tomu tak bolo presne opačne. S potešením jej vysvetľoval postupy pri riešení príkladov, ktorým nerozumela. Tešilo ho, že ju môže poúčať a predvádzať jej, že je šikovný. Bolo mu s ňou dobre a jej s ním ešte lepšie. Zblížili sa tak veľmi, že Drea by dokonca mohla bez problémov vyhlásiť, že sú priatelia.
Lalo však túžil po oveľa bližšom vzťahu. Vždy keď mohol, dotkol sa jej. Chytil ju za ruku, keď jej podával svoj zošit, napravoval jej vlasy, nohou sa dotýkal jej nohy, keď sedeli vedľa seba. No Drea ho zakaždým buď pobavene, alebo podráždene uzemnila. Nie že by sa jej nepáčil alebo by si ho neobľúbila, jednoducho mu ešte neverila a vždy jej pred oči vyskakovalo všetko, čo vyviedol.
„Drejka moja, poď si sem ku mne sadnúť. Pozrieme si film.“
A Drea išla. Už sa zotmelo, no Lalo sa ešte zďaleka nikam nechystal. Sedel na gauči pred Dreiným počítačom a už púšťal DVDčko. Cez nohy mal prehodenú jej prešívanú deku, pretože v izbách sa ešte veľmi kúriť nezačalo, aj keď si študenti mysleli, že by sa už veru malo.
Hneď ako si k nemu Drea sadla, Lalo ju objal rukou okolo pása a klasicky ju pritiahol bližšie. Už si zvykol, že si nedá povedať, a že jediným efektným spôsobom vynútenia jej spolupráce je násilie.
„Aj mne je zima,“ šomrala Drea nespokojne. Schytila prikrývku a celú ju na seba pretiahla.
„Hej! A čo ja?“ Lalo ju ťahal späť.
„Je moja!“
Lalo sa zaškeril, pustil okraj prikrývky a namiesto toho chytil za pás Dreu. Rýchlo si ju vytiahol do lona a pevne ju tam pridŕžal, kým ich oboch nezakryl.
„Tak to by som bola radšej hádam zamrzla,“ hundrala nespokojne.
„Čo sa ti nepáči?“
„Ty!“
„Ale no,“ pevne ju objal rukami, „ostaň takto so mnou, prosím, Drejka krásna.“
„A nebudeš nič robiť?“
„Prisahám!“
„Tak... fajn,“ zašomrala. Natiahla sa k svojmu lap topu, a keď do neho párkrát agresívne zaťukala, spustila film. „Čo si vybral?“
„Harly, sekač hláv.“
„To je horor!“ zvolala Drea. „Ja nepozerám horory!“
„Čože? A čo si robila všetky sobotňajšie večery doteraz? To je predsa čas na takéto filmy!“
„Randila som!“
Lala to zaskočilo. „Čo si robila?“
„Si hluchý? Stretávala som sa s chalanmi. Síce musím uznať, že ja som volila iný postup, ktorý sa zakladal na budovaní pekného vzťahu a nie pelešením sa s každým človekom opačného pohlavia, ktorého uvidím...“
„Takže ty nie si ku každému taká hnusná? To iba ku mne?! Čo to má znamenať? Iným si už dovolila oveľa viac a ku mne si nechceš ani prisadnúť!“
„A z čoho konkrétne si usúdil, ty hlava dobová, že som už niektorému z nich dovolila...!“ Drea sa zarazila, lebo zistila, že jej horia líca.
Lalo sa ihneď uškŕňal. „Ty si ešte nikoho nemala?“
„No a čo?!“ zvolala podráždene a pozrela, ako letí hlava. Rýchlo sa odvrátila, no na Lala späť pozrieť tiež nechcela. „Nie každý je taký ako ty,“ povedala krotkejšie, ostýchavejšie. Potom však náhle zahorela. „Máš s tým problém?! To je moja vec!“
„Nie, nie, žiadny problém,“ krútil hlavou s jemným nemiznúcim úsmevom. „Ako to povedať... myslím, že som dosť... rád.“
„Ty si rád?“
Jednu ruku jej odmotal z pásu a plazil sa ňou cez jej hruď až ku krku. Nežne ho zovrel a pritiahol si ju bližšie, aby mohol svoje pery priložiť k jej uchu. „Som rád, že raz budem prvý, kto ti takú krásnu vec urobí.“
„Ide o to... či ju spravíš aj ako posledný,“ povedala a predsa len k nemu jemne natočila hlavu.
„Už chápem, čo chceš,“ vravel jej potichu. „Súhlasím.“ Lalo cítil, že si žiadnym slovom nikdy v živote nebol istejší.
„A s čím?“
Pohladkal ju po krku a potom znovu cez hrubý sveter. Drea ani len nedýchala.
„Si iná ako ostatné. Múdra. Veľmi múdra. Ak to bude niekto, tak ty, to ti sľubujem.“
„Čože?“
„Vieš, ja som sa nikdy nechcel ženiť.“
„Nezdá sa ti, že na to ideš prirýchlo?“ škerila sa Drea znovu. „Ešte spolu ani nechodíme. Ledva sme kamaráti.“
„Povedať ti to môžem, nie? Aby si vedela, čo bude...“
„Možno natrafím na niekoho oveľa vhodnejšieho.“
„Zmlátim ho ako toho debila, čo ti chcel ublížiť.“
„Čože? Čo blbneš?“
„Neblbnem,“ zasipel Lalo zrazu. „Len sa skús s niekým zapliesť.“
Drea na neho prekvapene hľadela. Potom si však odfrkla. „Presne to by si si zaslúžil, aby si si uvedomil, čo si robil dievčatám! Ako sa mohli cítiť ony?“
„Už som s tým navždy skončil. Veď si videla, čo som včera urobil. A každej som sa ospravedlnil.“
„Ale Kivi ešte nie,“ odvrkla. „A ani Kristy.“
„Kristy? To sa ti naozaj spiekol mozog? Aj po tom, čo ti urobila? Nemožné.“
„Urob to. V pondelok. A nepôjdeš ju ani nikomu nahlásiť.“
Lalo na ňu zarazene hľadel. „Ty mi... rozkazuješ?“
„Chceš ma?“
Stále prekvapene prikývol.
„Tak vidíš. Musíš robiť, čo ti hovorím.“
„Bože môj! Do čoho som sa to zaplietol?!“ vzbúril sa náhle.
Drea sa usmievala. Páčilo sa jej, čo s ním robila. Veľkého frajera si celkom omotala okolo prsta.
„Nemusíš sa do toho zapletať, už som ti to vravela,“ povedala mu Drea. No aby sa uistila, že sa naozaj zapletie, pritúlila sa k nemu tuhšie a potom ho dokonca jemne pohladila po líci. „Pokojne odíď. Ja za tebou nepôjdem. No nezískaš odo mňa nič, ak to urobíš. A ani tak nie, ak sa im neospravedlníš.“
„Čo je toto morálne kázanie?“ podráždil sa. „Ja to nechcem urobiť. Chcem na tie husi zabudnúť a ešte ostať tu dnes v noci s tebou.“
„Pokojne si tu ostaň, ale budeš sedieť tam v kúte pri dverách.“
„Ešte ma k sebe nepustíš?“ šepkal a znovu ju hladkal. Prešiel jej rukou po bruchu a druhou, ktorú mal stále okolo jej pása, si ju k sebe tuho pritisol.
Drea sa pobavene usmiala a chytila ho za zápästie, aby ho zastavila. „Poviem ti to rovno, dobre? Aby si nestrácal vzácnu životnú energiu. Ja sa nenechám nahovoriť. Jasné?“
„Bojíš sa, čo?“ usmieval sa.
„Nie tak, ako by si sa mal báť ty, ak neprestaneš vymýšľať. Vybral si tento hlúpy film, tak ho pozeraj.“
A chvíľu aj pozerali. Lalo s potešením zistil, že stará taktika s hororom bola vďačným ťahom. Keď sa rozohnený Harly znovu oháňal svojou špeciálnou kosou a do radu stínal najmenej desať hláv, Drea Lala schmatla za okraj voľnej mikiny a pretiahla si ju cez hlavu, aby sa skryla. Vliezla mu pod ňu a tvárou sa pricapila na jeho tričko. Vôňa jeho oblečenia ju upokojila až zázračne rýchlo.
„Vidím, že nie si veľmi trénovaná,“ poznamenal Lalo so spokojným úsmevom. „Asi budeme musieť takéto filmy pozerať častejšie.“
„Už ich dosekal?“ ozvalo sa mu spod oblečenia.
Lalo sa zahľadel na obrazovku. Harly práve skryl kosu a utekal z miesta činu. „Ešte nie. Len začal.“
Lenže Drea sa nachytať nenechala. Už nepočula žiadny vreskot, takže situácia jej bola hneď podozrivá. Vykukla von, a keď zistila, že klamal, štuchla ho do rebier. Lalo sa strhol, no potom sa len veselo zachichotal. Už sa nemohol dočkať ďalších scén, v ktorých Harly zaháji svoj útok pomsty.

„Vyliezli odtiaľ vôbec?“
„Nie. Sú tam spolu zatvorený od rána a pozri, už je skoro polnoc. Myslíš, že tam umreli od hladu?“
„Drea má vždy nejaké zásoby.“
Elizabeth a Tobias na seba významne pozreli. V chlapčenskej izbe si zorganizovali ďalšiu poradu, pretože netušili, čo sa za vedľajšou stenou odohráva a obom to neskutočne vŕtalo v hlavách.
„Myslíš, že...?“ začal Toby s hlasom plným náznakov.
„Hádam nie. Dreu poznám už dosť dobre. Len tak by sa nenechal nahovoriť na niečo také.“
Toby len mykol plecami. Mal už nejaké skúsenosti s tým, ako dievčatá strácajú pri Lalovi hlavu. „Buď počkáme do rána... alebo sa pôjdeme presvedčiť sami.“
„Šibe ti? A čo ak to naozaj robia? Ja nemám chuť im tam vpadnúť.“
„Nezdvíhajú mobily, ak to chceš zistiť, je to jediná možnosť.“ Toby sám bol až príliš zvedavý. Ani nečakal, čo mu Lizzy odpovie a už sa aj pobral ku dverám.
„Toby!“ šepkala za ním nahnevane. „Stoj! Radšej počkajme!“ No bežala za ním. Keď boli obaja na chodbe, už sa im akosi nechcelo vracať. Tento párik sledovali už príliš dlho na to, aby nevedeli, čo sa práve odohráva. Iniciatívy sa chopila Lizzy. Váhavo zaklopala na dvere Dreinej internátnej izby a potom zatajila dych. Toby sa vedľa nej len uškŕňal.
„Kto je?“ ozvalo sa zvolanie. Lizzy spoznala Drein hlas a zneistela ešte viac, keď jej napadlo, že jej kamarátke sa ani nechcelo prísť otvoriť.
„To som ja! Aj s Tobim!“
„Poďte!“
Prekvapene na seba pozreli, no potom vstúpili. Pohľad, ktorý sa im naskytol, spôsobil, že Lizzy sa zachmúrila a Toby sa takmer zadusil, ako sa snažil prehltnúť svoj smiech.
„Čaute!“ zvolala Drea, ktorá práve silno tlačila nohami Lala pod stolík pred gaučom. „Kde ste boli celý deň?“
„Drejka, no tak, už to nespravím!“ prosíkal Lalo. Ten si dvoch zvedavcov vôbec nevšímal. Sústredil sa len na to, aby odtlačil šikovné nožičky, jednu zo svojho pleca a drú z hlavy.
„Takže vy sa tu dobre bavíte,“ komentovala Lizzy. „A celý deň pozeráte filmy?“ Hovorila prekvapene a aj tak sa tvárila. Predstavovala si všeličo, len nie to, že uvidí Lala ako nešťastného psíka pod stolom a Dreu v jej podobe vojenského generála.
„Čože? Aký celý deň?“ volala Drea nespokojne kvôli tomu nespravodlivému obvineniu. „Vieš, koľko sme sa dnes učili? V pondelok by som mohla maturovať!“
„Vy ste sa tu... učili?“
„Ja nie dobrovoľne,“ doplnil Lalo zadýchane, ktorému sa práve podarilo odtisnúť jednu z Dreiných nemilosrdných končatín.
„Toby, už si ho zober, prosím ťa,“ povedala chalanovi pri dverách Drea. „A zajtra ho sem ani nepúšťaj!“
„Čože? Prečo?“ volal Lalo.
„Tak poď, kamoš. Párty sa skončila.“ Toby k nemu podišiel a schmatol ho za rameno. Vytiahol ho na nohy a jemne ho drgal ku dverám. Lalo protestoval, no keďže sa správal aj hýbal ako opitý, veľmi mu to nepomáhalo.
„Ahoj,“ otočil sa na Dreu tesne pred tým, ako sa vyšuchtal na chodbu. Keď na ňu pozrel, po tvári sa mu roztiahol úsmev pravej blaženosti. Toby prevrátil oči a zatresol za sebou dvere.
Drea sa musela zasmiať a Lizzy tiež. Skopla si z nôh vysoké lodičky, rozbehla sa a skočila na gauč rovno vedľa Drey.
„Čo si to s ním urobila?“ spýtala sa neveriacky, no stále sa smiala. „Veď je totálne iný.“
„O to mi išlo,“ usmiala sa spokojne Drea.
„A teraz? Čo bude teraz?“
„Pokúsim sa ho natočiť pekne na sever, aby zapadal do môjho života.“
„Tým myslíš ten svoj tajný plán?“ spýtala sa Lizzy sprisahanecky.
„Asi nastal čas, aby som ti o ňom povedala viac. Vieš čo, počkaj, ja to ho ukážem.“ Drea odbehla k svojej posteli a potom pod ňu vliezla. Lizzy sa pobavene pozerala na jej trčiaci zadok.
„Mám to!“ zvolala Drea. Schmatla tmavoružový papier a prihnala sa s ním späť k Lizzy. Keď skočila a potom pristála na gauči, narovnala sa a opatrne, akoby Lizzy podávala bombu, ktorej výbuch závisí od prudkého pohybu, jej do rúk vložila svoj staručký zoznam.
„Tak toto je ono,“ zamrmlala Lizzy a zadívala sa na papier.
„Tento dokument je vzácnejší ako môj rodný list a občiansky preukaz dokopy, chápeš? A je tajný!“
Lizzy prikyvovala. Potichu si čítala jeden bod za druhým a súhlasne si pri tom mrmlala. Dozvedela sa všetko. Zistila, ako si Drea predstavuje celú svoju budúcnosť.
„To chcem aj ja,“ vydýchla, keď sa dostala až na koniec.
„Je to skvelé, však?“ uškŕňala sa Drea.
„Ale ak má byť Lalo pán dokonalý, treba na ňom ešte poriadne zapracovať. A okrem toho, už ti nesedí bod s prvým bozkom. Veď som vás videla a nepripadalo mi, že niekde vidím západ slnka.“
„Ale pozri na číslo 36. Každý bod, ktorý nevyjde, je možné napraviť tromi, ktoré sedia. A ak si vezmeš Lala... má dlhé vlasy, niesol ma na rukách a rozosmial ma.“
„Máš pravdu ešte má šancu. Ale všetky tie romantické večere a taká veľká svadba... mimochodom ten bod vydávať sa ako panna, to má byť čo?“ zachichotala sa Lizzy. „Obávam sa, že ak to myslíš s Lalom vážne, mala by si začať hľadať ďalšie tri sediace body, pretože tento sa ti s ním pokazí.“
„Prečo by sa mal? Ja som mu všetko ohľadom tejto záležitosti veľmi jasne a stručne vysvetlila.“
„No, dobre teda, ale ďalej, čo to tu bolo...“ Lizzy to hneď našla a znovu sa zasmiala. „Štyri deti.“
„Alebo viac, ak sa podarí,“ dorecitovala Drea spamäti koniec bodu. Potom sa usmiala. „A čo?“
„To ti na Lala sedí? Nevyzerá na veľmi vhodného otecka. Aj keď uznávam, že prostriedky jeho rodiny by možno vystačili aj na desaťkrát toľko detí.“
„Uvidíme...“
Lizzy sa prekvapila, akým samoľúbym tónom jej Drea odpovedala. Teraz jej bolo oveľa jasnejšie, že nie len Lalo, ale aj jej kamoška je v tom až po uši. A na jej ďalšie počudovanie, bolo to rozdielne od oslepeného posadnutia aké poznala od Loly alebo iných dievčat. Drea to brala vážne. Možno až smrteľne vážne. Z toho jej správania k Lalovi by to ani nepovedala, ale z jej terajšieho pohľadu to priam kričalo. Drea bola práve niekde ďaleko v budúcnosti, kde spolu s Lalom v parku kočíkala svoje tretie bábo, kým čakala štvrté. To všetko sa Lizzy ukázalo v lesku jej zelených očí, ktoré boli akoby odrazom zrkadla jej myšlienok.
„To je úžasné, aj ja si taký napíšem,“ povedala Lizzy tichým očareným hlasom. Práve mala pocit, že všetko, čo si vymyslí a zaznamená jej budúcnosť naozaj prinesie.
Drea si objala kolená a potom si medzi ne zapichla bradu. „Lizzy, myslím, že je to už on,“ povedala. „Už som mala zopár chlapcov, no vždy to pre niečo nevyšlo. Je to Lalo, lebo ako nie, tak potom mi už nič nezapadá do časovej osi. A okrem toho... mám pri ňom taký pocit. O desať rokov sa s ním vidím oveľa jasnejšie, ako som sa videla s hocakým iným chalanom doteraz.
„To je skvelé Drea. Verím, že aj ty si tá pravá pre neho.“
„Lizzy,“ ozvala sa znovu. „Si veľa s Tobim v poslednom čase.“
Neisto sa zasmiala. „Áno?“
„Áno,“ súhlasila Drea. „Máš ho rada, však?“
Lizzy sa prekrútil žalúdok. Tiež si silno objala nohy a schúlila sa hlbšie do gauča. „No... hádam by bolo možné, že som teoreticky naklonená k názoru, že sa mi pozdáva, a ak to vezmeme z technického hľadiska, tak možno, pravdepodobne...“
Drea ju prerušila hlasným smiechom. „Viem si predstaviť, ako by vyzeral tvoj zoznam. Po prvé, bude mať dredy, po druhé, bude sa rehotať na všetkom, čo sa hýbe...“
Lizzy nešťastne zavzdychala. „Keď on je taký úprimný a bezstarostný! Čo by som mu len mala povedať? Veď ma odmietne ako každú! Nič neberie vážne!“
„Zajtra,“ povedala Drea, „by sme mohli ísť na obed všetci štyria spolu, čo povieš?“
Lizzy v očiach zatancovali ohníčky.
„No čo povieš, čo povieš?“
„Drea... to by bolo...“
Drei jej natešený výraz všetko prezradil. Usmiali sa na seba a potom sa objali. Podelili sa o svoje šťastie a nechali sa ním zviazať do ešte tuhšieho priateľstva.

Tri postavy stojace oproti stolu v malej tmavej miestnosti príjemne ohrieval obrovský kotol v kúte priestoru. Jedna z nich bola veľká a mocná, druhá, aj keď tenučká, bola vysoká a odhodlane vzpriamená a posledná z nich, tá najmenšia a najútlejšia, sa medzi nimi občas neisto zamrvila. Lucien, Kristy a Kivi hľadeli na Marisu a čakali, čo im odpovie. Tá s prepletenými prstami a apatickým výrazom na tvári pozerala na vysoký stĺpik zviazaných bankoviek, ktorý ležal na jej stole.
„Mari, sprav to pre mňa,“ povedala Kristy. „Ak ma máš čo len trošičku rada ako svoju sestru, urob to.“
„Neťahaj do tejto miestnosti nič osobné,“ zasipela na ňu zlostne Marisa. „Nemôžeš miešať to a obchody. Musíš si vybrať jedno a tieto peniaze už jasne naznačujú, ako si si zvolila.“
„Dobre,“ chlácholila ju rýchlo. „Tak ťa teda žiadame, aby si to urobila, lebo si ťa najímame, spokojná?“ Pre Kristy to bol ten najväčší šok v živote. Zistiť, že jej malá sestra má v skutočnosti aj celkom inú, nebezpečnú tvár a následne to v takom krátkom čase stráviť, nebolo práve najjednoduchšie. Marisa pred ňou svoje tajomstvo neustrážila, no popravde sa o to ani viac veľmi nepokúšala. Po útoku na Dreu nechala Kristy a skupinu dievčat a bez slova sa vybrala za Lalom a Tobim do kotolne, aby im pomohla. Aj keď Kristy najprv nerozumela, nenechala sa poraziť hnevom a sklamaním z toho, ako sa jej vtedy celá situácia vymkla z rúk, ako zároveň prišla o Lala aj o príležitosť pomstiť sa, a vybrala sa zistiť viac o tom, ako je do všetkého jej sestra zapletená. Keď ju videla zliezať dolu do starej kotolne, bola ešte zmätenejšia, no potom neskôr, keď sa tam za ňou aj vybrala, Marisa viac nič netajila. Nepovedala jej však to, že to bola ona, kto upozornil Lala.
„Čo to vidím, slečna Marisa, hádam pohŕdaš našimi ťažko získanými peniažkami?“ zaškeril sa Lucien. „To sa na teba veľmi nepodobá.“
„Azda ma až tak dobre poznáš, drahý Luce?“ Marisa pobavene nadvihla obočie. Lucien bol dobrý zákazník. Bezproblémový, priamy a vždy presný so splátkami.
„Nikdy si neohrnula nos nad ničím, o čo som ťa požiadal,“ mykol plecami.
„A to bolo občas aj horšie ako to, čo odo mňa chcete teraz, mám pravdu?“ znovu sa bavila Marisa.
Kristy pohľad na túto podobu jej malej sestry stále vyvádzal z miery. Vždy bola iná a správala sa tak čudne, uvažovala Kristy. Žasla nad tým, ako sa Marise všetko darilo tak dlho skrývať.
„A ty,“ Marisa prevalila malé očká na Kivi. „Nič nepovieš?“
„Je ublížená rovnako ak ja a Luce,“ zastala sa jej ihneď Kristy. „A v balíku má, samozrejme, aj svoju časť peňazí. To hovorí za všetko, nie?“
„To teda hovorí,“ povedala sucho Marisa kým prikyvovala. Nerozumela, ako sa útle blonďavé dievča pred jej stolom dopracovalo až k tomu, že sa pridá k tým dvom. Nieže by nechápala dôvod jej konania, len ju prekvapovalo, že sa tak chladnokrvne odvrátila od blízkej osoby. No Marisa si musela pripomenúť, že tu nie je od toho, aby kohokoľvek súdila. Ale tomu, aby si o každom vytvorila vlastný názor, však zabrániť nemohla.
„Je to naozaj veľa peňazí...“ povedala napokon. „Niečo možno pre vás ochotná spraviť budem...“ Kristy a Luce si vymenili krátke víťazné pohľady, „...ale!“ pokračovala Marisa. „Túto prácu budem vykonávať len dovtedy, kým budem cítiť, že jej som profesionálne schopná.“
„A to má čo znamenať?“ podráždene sa spýtala Kristy. „Že keď budeš mať už príliš ťažké svedomie, tak rýchlo zmeníš stranu? Tak to teda nie!“
„Svedomie?“ zasmiala sa Marisa. „A to je čo, nejaká rastlina?“
Lucien sa spokojne uškrnul, kým Kivi sa na dievča pred sebou len s obavami rýchlo pozrela.
„Žiadna urýchlená zmena strán sa konať nebude, Kris,“ vysvetlila jej Marisa chladne. „No nebudem sa tváriť, že mi to, čo odo mňa žiadate, nie je proti srsti. Ak sa rozhodnem prestať, prejdem znovu do neutrálnej pozície. Nemusíš sa báť, že by som sa vyklonila celkom až do opačnej strany.“ Ak mi za to nezaplatia, dodala si Marisa v duchu.
„Takže,“ prehovorila Kivi stále trochu neisto, „dohodli sme sa?“
„Neponáhľaj sa, Kala,“ odvetila jej Marisa, no to, že si práve pritiahla peniaze bližšie a začala ich zratúvať, hovorilo takmer za všetko. „Teraz sa dohodneme na detailoch. Zničiť životy dvoch schopných ľudí totiž nemusí byť až také jednoduché, ako to na prvý pohľad vyzerá.“