Červený kód: Lucifer! 12

Veľké sťahovanie národov nebolo až také dramatické, ako sa Drea obávala. Elizabeth to s Kivi hneď vybavila a tá nebola vôbec proti. Chopila sa šance vypadnúť z izby, o ktorú sa musela deliť s Dreou. Balenie aj samotné presúvanie vecí prebehlo väčšinou v tichosti, keďže Kivi s Dreou od incidentu na záchodoch nehovorila. Drei to bolo veľmi ľúto, ale Lizzy jej nedovolila smútiť. Spolu s Ash, ktorá sa sťahovala na Kivino miesto, ju neustále rozveseľovali.
„Tu mi bude super,“ volala Ashley, kým predvádzala svoj oslavný tanec. „Nič v zlom Lizzy, bolo mi dobre s tebou a dievčatami, ale tu je to oooveľa, oooooooveľa...“
„Chápeme, už si môžeš sadnúť na zadok.“
„Aj si sadnem, Lizzy. Sadnem si na tento super gauč, ktorý my v izbe nemáme a pred tento super počítač, ktorý my v izbe tiež nemáme.“
Lizzy sa na ňu škerila. Tešila sa, že to všetko takto dobre dopadlo. Aj keď jej bolo ľúto, že sa Ash sťahuje preč, vedela, že je to pre dobrú vec.
Trom dievčatám zabralo celú sobotu, kým všetko poukladali na miesto. K večeru však boli hotové a unavene rozvalené jedna cez druhú po celom gauči.
„Umrela som,“ stonala Ashley. „Načo mám toľko vecí?“
„Ja som hladná,“ vzdychla Lizzy.
„Prečo nezájdeme do bufetu? Dáme si pizzu, veď dnes máme špeciálnu príležitosť, nie?“ navrhla Drea.
„A zoberiete ma na rukách?“
„Neňufkaj toľko, Ash, ty nie si hladná?“ spýtala sa jej Lizzy.
„Jasné, že som.“
„Tak je rozhodnuté, idem po ostatné baby.“ Elizabeth sa vymotala spod dvoch dievčat a vstala. „Naozaj bude dobré, ak pôjdeme. Dnes som ich ledva videla.“
Dreu prepadla neistota, keď si uvedomila, že strávi večer v Kivinej blízkosti. Nemohla však očakávať, že teraz sa skupina dobrých kamarátok kvôli nim dvom rozpadne. To, samozrejme, ani nechcela.
Spolu s Ashley vstala tiež. Obe sa išli prezliecť z rozťahaných tričiek a v Dreinom prípade aj teplákov do šiat vhodnejších na večer medzi ľuďmi. Bufet býval totiž v sobotu večer plný. Bolo to jediné miesto, kam sa mohli študenti nasáčkovať a kto mal konexie, dokázal si dokonca zaobstarať aj pivo.
O pol hodinu už sedeli pri veľkom stole a snažili sa prehrýzť nepríjemným tichom. To spôsobovala zlá aura stúpajúca z Kivinej a Derinej hlavy. Dievčatá mali šťastie aj nešťastie. Zistili totiž, že dnes je na všetko, čo sa v bufete predávalo, veľká zľava. Prvé pivo na tomto mieste že vraj predali presne pred sto rokmi, čo sa majiteľ bufetu rozhodol patrične osláviť polovičnými cenami. To nepríjemné spočívalo v tom, že do bufetu sa tým pádom nahrnul každý živý tvor z okolia vrátane tých, na ktoré boli dievčatá teraz zvlášť citlivé. Lalo a Kristy sedeli s celou ich bandou na druhej strane bistra a hlasno sa zabávali, tak ako väčšina ostatných študentov napchatých za ďalšími stolmi.
„Hádam sme sem ani nemali...“
„Ani nehovor také hlúposti, Drea,“ zahriakla ju Lizzy. „Čo sa im budeme vyhýbať ako dáke slepice?“
„Dobre, dobre,“ zahundrala si. Pomyslela sa, že Lizzy má pravdu. Nemajú pre nimi čo zaliezať pod zem. Ale pravda bola aj tá, že sa necítili práve najlepšie. V Drei vrel hnev a Kivi s Lolou sa stále otáčali.
„Natrepali sa sem hádam všetci z okruhu dvadsiatich kilometrov,“ šomrala Kari. „Len sa pozrite, je tu kopa ľudí, čo ani nechodia na školu.“
„Čuduješ sa? Majú tu najlepšiu pizzu na svete a teraz je takmer zadarmo.“
Ash sa zahihňala. „Napcháme sa tak, že nám bude zle.“
Dievčatá sa predsa len potichu zasmiali. Ashina radosť bola nákazlivá.

„Lalo, miláčik, prečo sa tam stále pozeráš?“
„Kam sa pozerám?“ odsekol Lalo nepríjemne Kristy.
„Tam k tým kozám.“
„Nebuď smiešna,“ povedal a pobozkal ju, aby jej zapchal ústa a hlavu jej naplnil inými myšlienkami. Samozrejme, pomohlo to. Po chvíli sa od nej odtiahol a pozrel na Tobiho. Jeho kamarát mu začínal robiť skutočné starosti. Už týždeň sa s Lalom poriadne nerozprával a nikto netušil, čo mu sadlo na nos. Teda okrem Marisy, no Lalo veľmi rýchlo zistil, že z toho, že sa vláči s jej staršou sestrou, nevyťaží službičky zadarmo. Marisa mu odmietla čokoľvek povedať a keďže Lalo minul všetky svoje prachy už minule, nemal ju čím presvedčiť, aby spolupracovala. Mohol len hádať, čo sa Tobimu preháňalo hlavou. No každým dňom, ktorý Toby premlčal, sa Lalova panika stupňovala. V takomto rozpoložení si ho nikdy nepamätal. Vidieť jeho tvár vážnu a celkom bez úsmevu mu pripadalo rovnako divné ako zažiť sneh uprostred leta alebo nájsť Kristy v ošúchaných teplákoch.
„Hej, Tobo...“
„No čo je?“ ozvalo sa nepriateľsky.
Lalo až nadvihol obočie. Nevedel si predstaviť, čo by mu mohlo byť.
Toby sa hneval právom. Odkedy mu Elizabeth v lese povedala, že Lalo sa snažil zbaliť Dreu aj napriek tomu, že si sľúbili, že tak ani jeden nespraví, zožierala ho zúrivosť. Naozaj neveril, že by toho bol jeho najlepší kamoš schopný, no Toby tušil, že keby sa ho na to spýtal, dozvedel by sa, že Lizzy neklamala. Ak by mu teda Lalo neklamal znovu. Bol zmätený a nechápal, prečo mu to jeho kamarát spravil.
Lalo si len povzdychol a znovu nenápadne kukol k stolu s dievčatami. Nemohol si pomôcť. Odkedy ho Drea prefackala, nespustil ju z mysle. Na jednej strane bol veľmi spokojný, že jeho plán zabral. Znepríjemnil jej život a poriadne jej ublížil. Opakoval si, že za to, ako sa k nemu správala, si iné nezaslúžila. Na druhej strane však cítil zvláštny zmätok. Bol taký silný, že ho donútil prerušiť ďalšie výpady, ktoré si pre ňu nachystal a jeho plán, ako ju totálne zničiť a pred všetkými znemožniť sa otriasol až v základoch. Sám nevedel, prečo ho jej bolesť tak teší a zároveň sa kvôli nej cíti mizerne.
Hľadel na ňu a snažil sa na to prísť. No bezvýsledne.
„Lalo?“ ozvala sa vedľa neho Kristy. „Už zase?“ Bola podráždená. Chcela by, aby hľadel na ňu.
Lenže Lalo si ju tentoraz nevšímal. Inokedy by sa k nej hneď otočil a zapieral, že jeho oči sa vôbec niekedy obtreli o dievčenský stôl, no teraz mu v tom niečo zabránilo. Pokrčil čelo, prižmúril oči len do tenučkej štrbinky a pozrel na osobu, ktorá s prefíkaným výrazom práve vyrazila cez dav k dievčatám.

Drea sa až strhla, keď zbadala chalana, ktorý pri ich stole zastal. Jej pamäť sa okamžite vyjasnila a rozpamätala na jeho ostrú tvár. No nie len na tú. Až znovu cítila na sebe jeho ruky a počula nadšený hlboký hlas pri svojom uchu. Celá stŕpla a srdce jej zastavilo zdesenie. To bol on, ten Lucifer. Snažila sa spomenúť na meno chalana, ktorý ju napadol hneď v prvý deň na školskej párty. Spomenula si. Predstavil sa ako Luce...Lucien.
Keď sa mu po tvári roztiahol temný pobavený úsmev, Drea sa zachvela. Lucien otvoril ústa a vtedy...
Nad stolom preletela zovretá päsť, ktorá mu trafila presne doprostred tváre. Lucien skríkol od bolesti. Vyľahol na stôl, čo mal za chrbtom, od ktorého vydesene vyskočili na nohy študenti, ktorí pri ňom sedeli. Lucien sa držal oboma rukami za tvár a cez prsty mu tiekla krv. Určite mal zlomený nos.
„Ty posratý hajzel, ideš na ňu otvárať hubu?!“ Lalo ho schmatol za bundu a vytiahol na nohy. Znovu zovrel päsť a takú mu tresol, až to chruplo.
Zarazení študenti aj ostatní prihliadajúci cúvali, aby sa nezaplietli do bitky. Neverili vlastným očiam, keď spoznali Lala. Každý, kto by počul, že Lalo sa bije, by si len s pobavením predstavil vysokého tenkého chalana, ktorý pred sebou máva rukami ako poplašená ženská, maximálne niekoho facká alebo hryzie. Vidieť ho takéhoto zúrivého a aj napriek jeho chudým rukám a nohám pripomínajúceho pouličného bitkára, bolo pre nich jednoducho šokom.
Lucien, ktorý bol tentoraz na zemi sa nadvihol na silných rukách a zlostne vypľul krv a dva zuby. Otočil sa a vrhol na Lala zúrivý pohľad. „Ty malý s**č,“ zasipel.
Drea nemohla dýchať. Ostávala ako obarená sedieť za Lalovým chrbtom a neverila vlastným očiam. Ostatné dievčatá sa už dávno odtiahli preč do bezpečia. Všetci teraz hľadeli na tri postavy uprostred miestnosti. Situácia bola až príliš jasná a to Drea prežívala ešte horšie ako strach. Lalo ju chránil pred tým sviniarom ako zúrivý lev a úplne všetci tú skutočnosť mohli jednoznačne dosvedčiť.
„Prac sa od nej preč a nech ťa tu už nikdy nevidím!“ hrmel zlostne Lalo.
Kým sa Lucien dvíhal a chrbtom dlane si utieral krvavé pery, chechtal sa. Potom sa však bleskovo ohnal po Lalovi päsťou a ten nebol dosť rýchly, aby sa prekvapivému úderu vyhol úplne. Tvrdá ruka mu dopadla na spánok a Lalo pocítil prudkú bolesť. V hlave mu až zatrešťalo. Zachytil sa okraja stola, aby nespadol, a keď sa po ňom Lucien znovu ohnal, Lalo mu šikovne podkopol nohy. Potom rýchlo vstal a chalanovi na kolenách rýchlo vrazil ďalšiu. Potom ďalšiu. Zúrivo do neho trieskal, lebo sa mu zdalo, že má ešte priveľa zubov.
„Lalo! No tak!“ Zozadu konečne priskočil Tobias, ktorý sa už na tú bitku ďalej nemohol pozerať. Doteraz nezasiahol, pretože vedel, že jeho kamoš bojoval za česť toho dievča. No teraz už bolo po všetkom. Len Lalovi to akosi nedochádzalo. Toby ho musel schmatnúť za zakrvavenú ruku a zastaviť ho. Lalo sa začal vzpierať.
„Dosť už. Nevidíš, že je mimo?“
„Aspoň ho vyhodím,“ zasyčal. Sklonil sa k zriadenému Lucienovi, znovu ho schmatol za bundu a potom ho napoly odtiahol, napoly odkopal až ku dverám. Ľudia mu poplašene ustupovali z cesty.

„Tak si to videla, Liz. Presne takto mu občas prepína.“
Bola nedeľa ráno a Elizabeth s Tobim sa pomaly prechádzali po lese. To ona krátkou esemeskou zobudila jeho a požiadala ho o schôdzku. Potrebovala si upratať v hlave.
„To bolo niečo bo*****é,“ vravela užasnuto. „Toho debila zriadil, akoby to bol on čo mal osemdesiat kíl a nie pätnásť.“
„Až tak málo zato nemá,“ podráždil sa Toby, akoby urazila priamo jeho. „No aspoň si videla, že o jeho bombách som ti neklamal,“ uškrnul sa.
„Čo sa stalo potom? Keď si mu ho pomohol vytlačiť von, už ste sa nevrátili.“
„Lalo bol vytočený. Nechcel som riskovať, že zmláti niekoho ďalšieho,“ bavil sa Toby ďalej. „Radšej mi ty povedz, čo sa stalo, keď sme odišli.“
Lizzy sa zasmiala, keď si spomenula na Kristin a aj Drein výraz. „Neviem či sa niečo také dá opísať. To si mal vidieť,“ smiala sa znovu.
„Čo, čo?“
„Bože, Drea sa tvárila, akoby boli Vianoce a Kristy akoby ju niekto ovalil po hlave.“
„Tak to má byť,“ usmial sa zoširoka Toby. „Už im to dlho nepotrvá.“
„Tak to si na obrovskom omyle. Hovoríš, akoby si ich nepoznal.“
„Videla si, ako sa Lalo tváril? Zasa sa z neho stal ten slávny otecko. Vravím ti, že...“
„Oni sú hlupáci. Obaja,“ povzdychla si Lizzy. „Ešte majú pred sebou dlhú cestu.“
„Stavme sa.“
„Čože?“
„Vravím, stavme sa. Ten, kto prehrá, sa prebehne holý okolo školy.“
„Tobias!“
„Dobre, dobre, tak v bielizni. No? Veď ty si si predsa taká istá...“ škeril sa na ňu.
Elizabeth výzvy milovala. Prekrížila si ruky na prsiach. „Dobre,“ povedala. „Tak teda, kým to nevydržia a pobozkajú sa. Vravím, do Vianoc.“
Toby sa hlasno zarehotal. „Tak to si práve prehrala. To sú ešte celé tri mesiace.“
„Nekomentuj a povedz aj ty.“
Toby zastal, pozrel Lizzy do očí a potom sa uškrnul. „Týždeň.“
Presne o osem dní, v pondelok ráno, sa Toby v trenkách prebehol okolo celej školy.

Drea ležala vo svojej posteli, silno objímala vankúš a počúvala, ako sa Ashley vedľa sprchuje. Boli to už dva týždne, čo ju Lalo druhý raz ochránil pred tým sviniarom. Drea vnorila tvár do svojej prešívanej prikrývky a znovu na neho myslela.
Od tej udalosti, keď pre ňu z Luciena skoro vymlátil dušu, medzi nimi zavládlo akési podivné prímerie. Lalo jej prestal znepríjemňovať život a nič ďalšie nevyviedol a Drea k nemu za to, čo vtedy urobil, cítila vďačnosť. Ani jeden druhému však nevedel celkom odpustiť. Preto obaja usúdili, že najlepšie riešenie bude zvoliť ignoráciu. Ak teda ignorácia znamenala, že po sebe budú hádzať neurčité pohľady, vždy keď sa uvidia. No nerozprávali sa. Drea mu nešla osobne poďakovať a Lalo sa neuisťoval či je v poriadku.
Samozrejme, po škole sa začali šíriť všelijaké fámy. Nikto netušil, prečo sa Lalo tak zachoval, prečo vybuchol a dokrvi dobil chalana, ktorý na Dreu ani len neprehovoril, prečo sa zastal dievčaťa, ktoré ho toľkokrát verejne ponížilo a naposledy dokonca pred všetkými prefackalo. Lalo to nikomu nevysvetľoval. Sám totiž odpoveď nepoznal a často nad ňou hútal presne ako Drea. Spolužiaci si pošuškávali o tom, že medzi nimi niečo je, no to sa priečilo skutočnosti, že Lalo sa s Kristy nerozišiel a stále sa s ňou premával po škole ako pán sveta. Teraz sa mu k povesti vychýreného frajera pridal aj titul školského bitkára, čo k nemu pritiahlo ešte viac pozornosti, hlavne dievčenskej.
„Drea, ja viem, na čo myslíš.“
„Čože?“ Drea sa prudko posadila, pustila vankúš a pozrela na Ashley zamotanú v uteráku. Stali sa z nich dobré spolubývajúce. Aj keď ešte nemali taký blízky vzťah ako dávno Drea a Kivi, boli k sebe veľmi ohľaduplné a taktné. Boli dobré kamarátky a ich priateľstvo sa upevňovalo zakaždým, keď sa spolu zasmiali.
„Ja na nič nemyslí,“ vychrlila.
„Ale čo,“ pobavila sa. „Okrem toho, že sa práve tváriš ako prichytená, vždy keď myslíš na Lala, ležíš si tam a dusíš svoj chudák vankúšik.“
„Ash! Ja na neho nemyslím!“
„Dobre,“ pohodila plecami a začala si prečesávať mokré vlasy. „Ale ja ten výraz poznám...“ uškrnula sa. „Vyzeráš ešte horšie ako Lola.“
„Ashly!“ zvolala Drea zúfalo, hodila sa späť do postele a prikrývku si pretiahla až cez hlavu.
„Ó, dnes bol taký pekný,“ spievala, aby ju provokovala. Nemyslela to v zlom. Nebola škodoradostná a v duši nemala ani štipku zla. Už dlho sa však snažila štekliť Dreu na tom najcitlivejšom mieste a dohnať ju k tomu, aby sa priznala. To, že to medzi ňou a Lalom vrie, sa dozvedela od Lizzy. Tej však sľúbila, že si to nechá pre seba. „Mal na sebe nové gate, no povedz, nemá v nich super zadok?“
„Nepozerala som sa,“ ozvalo sa mumlanie spod periny.
„Ale ja som sa teda pozrela a nehanbím sa za to! Rovno ti poviem, prišla si o bohovský pohľad. Pre tvoje vlastné dobro dúfam, že si ich oblečie aj zaj...“
„Radšej si vypichnem oči rohom lavice, ako sa na neho pozrieť!“
„To by bolo nepríjemné. Ale ja by som ti potom sľúbila, že sa poriadne pozriem aj za teba!“ Smiala sa Ash.
„Ashleyyyyy,“ stonala Drea. „Buď už ticho.“
„Nie, nie,“ usmievala sa.
„Prečo si radšej nepozrieme film?“
„Super nápad! Pozrime si Lásku nebeskú!“
Drea sa znovu posadila a podráždene vydýchla. „Radšej si pustime Cestu do pekla.“

Kristy to videla. A videla to veľmi dobre.
Neprešiel deň, aby sa Lalo, jej priateľ, neobzrel za červenovláskou, kým spolu jedli v jedálni. Štvalo ju to. Strašne. Žiarlila, závidela, želala jej smrť, no Lalo si jej podráždenosť nevšímal. Osvedčil sa mu jeden výborný spôsob, ako Kristy vždy spacifikovať. Stačilo len vyhodiť Tobiho na noc do vedľajšej izby ku Korneliovi, pozvať Kristy k sebe a potom jej predviesť, čo všetko dokáže.
A Kristy potom žiarlila o to viac, pretože o frajera ako Lalo nemienila len tak ľahko prísť. Vôbec sa jej nepáčilo, čo medzi tými dvomi bolo. Videla, ako sa priťahujú, no nič si nevravia. Bola si istá, že ju Lalo nepodvádza, no zakaždým, keď na seba tí dvaja letmo pozreli, až cítila, ako jej na hlave rastú dva obrovské parohy. Bolo to zlé, bolelo ju to. Tušila, čo ju čaká, ak to bude všetko takto pokračovať.
Viac už neotáľala. Na večer zvolala sesterskú poradu, na ktorej sa museli povinne zúčastniť všetky jej kamarátky. Aj Marisa, aj keď frflala, že manikúru ju už donútili spraviť si pred týždňom. Keď jej Kristy povedala, že žiadny kozmetický proces prebiehať nebude, a že situácia je vážna, hneď vedela, o čo ide a voľky-nevoľky súhlasila, že sa pridá.
Večer si všetky sadli na koberec v jednej izbe a zahájili sesterské stretnutie. Kristy sa tvárila ako storočná múmia, no to bolo asi iba preto, že mala po tvári rozotretú bielu masku s výťažkami z jazmínu.
„Potrebujem vám niečo povedať. Je to naozaj vážne.“
„Ježišikriste“!“ zvolala Hety a ruka jej vyletela až k ústam. „Ty si tehotná!“
„Nie som v tom, ty k***a! Nechajte ma hovoriť,“ oborila sa na ne. Jemnejšie si odkašľala, aby mohla hlas znovu prepnúť do slabšieho tónu. „Takže. Všimla som si, že Lalo svoj záujem pomaly prenáša zo mňa na iné dievča. Toto musíme okamžite zastaviť. A vy všetky mi pomôžete.“
„To bude len nejaká hlúposť, Kristy,“ vravela jej jedna z kamarátok. „Veď si bola včera celú noc u neho, nie?“
„Nie je to hlúposť!“ nahnevala sa znovu, no potom sa hneď zhlboka nadýchla a snažila sa upokojiť, aby jej nepopraskala maska. „Nie je to hlúposť,“ zopakovala jemnejšie. „Len mi netvrďte, že ste si nič nevšimli. Stále na ňu pokukuje a to, ako vtedy zmlátil v bufete toho chalana a odmietol mi k tomu čokoľvek povedať...“
„Lalo je do Drey úplný blázon,“ zasmial sa mladý dievčenský hlas.
„Čuš, Marisa!“ zahriakla ju Kristina najvernejšia priateľka Paty. „Keď nevieš povedať nič, čo je pravda, radšej sa ani neozývaj!“
Marisa na ňu prevalila svoje malé bezvýrazné oči, no nič viac nepovedala.
„Lenže...“ prehovorila znovu Kristy neisto. „Mari má úplnú pravdu.“
Dievčatá na Kristy len čumeli ako také puky.
„Takže som sa rozhodla... zakročiť.“ Do Kristinho hlasu sa hneď votrelo viac sebavedomia a chladnej nenávisti. „Tá hlupaňa... ona mi ho len tak neukradne.“
„A...a čo chceš robiť?“ spýtala sa Paty. Dokonca aj ju vydesil Kristin chladný výraz.
„Hneď vám všetko vysvetlím. Keď sa to skončí... tú babu už viac nikto nebude chcieť, to vám prisahám. Bude ľutovať, že vôbec prišla na túto školu, nie, bude ľutovať... že sa narodila.“

Drea sa už tešila na víkend, pretože sa s Ash dohodli, že spolu pôjdu na výlet. U Ashley doma by prespali dve noci, medzitým sa v meste do sýtosti vyzabávali a nakúpili si zopár nových teplých vecí, pretože zima sa nepopierateľne blížila. Bol už piatok, no pred Dreou ešte ťažký test z matematiky a dejepisu. Hovorila si, že už len to a potom konečne vypadne.
Kristy však pre ňu pripravila inú zábavu. Celý deň ju pozorovala a striehla. Dušu mala plnú zlosti. Predstava, že ju Lalo opustí kvôli tej červenovláske jej zatemnila úsudok a podľa všetkého už aj zdravý rozum. Svoju odplatu na rozdiel od svojho priateľa neplánovala tak dôkladne. Pre ňu bolo hlavné, aby sa pomstila. To, čo by nasledovalo potom, jej bolo ukradnuté. Len aby ju zničila... len aby jej ublížila... len aby dosiahla, že Lalovi sa pri pohľade na ňu už nikdy nebude spokojne lesknúť v očiach.
Našla si príležitosť. Piatkové vyučovanie bolo takmer pri konci. Potrebuje dievča zdržať, no to by nemal byť problém. Kristy hralo do kariet, že hneď po poslednej hodine sa na víkend tešiaci študenti vytratia zo školy ako taký gáfor. Drei nechala po Hety odkázať, že učiteľ matematiky ju po vyučovaní čaká pred svojím kabinetom, pretože ju obviňuje z opisovania na teste. Všetko im vyšlo presne tak, ako si predstavovali a keď sa škola konečne skončila a postupne vyprázdnila, skupina dievčat na čele s Kristy zamierila na druhé poschodie, kde malo dievča čakať. Keď ju naozaj zazreli postávať neďaleko od schodiska pred dverami matikára, Kristy sa nemohla ubrániť zlomyseľnému úsmevu. K Drei si dokázala vypestovať takú nenávisť, až ju to samú prekvapovalo. No nemienila cúvnuť. Pre Lala bola ochotná spraviť čokoľvek.
Drey sa nepríjemným prekvapením, čo zazrela prichádzať, podráždene spojilo obočie a jej tvár sa zachmúrila. Prapodivný odkaz práve od jedného z dievčat, ktoré uvidela, jej bol podozrivý už hneď. Teraz akosi ľutovala, že ešte ona sama presviedčala Lizzy, aby ju nečakala. Keby vedela, že sa dostane do takejto situácie, priala by si mať svoje kamarátky pri sebe. Keď k nej celá skupina dievčat podišla, Drea si uvedomila, že im bude musieť čeliť sama. Pozbierala svoju odvahu, vo vienku jej mala našťastie aj za troch, zdvihla bradu a s hrdosťou pravej červenovlásky sa pozrela Kristy do tváre.
„To bol naozaj úžasný nápad.“ Drei sa pery roztiahli do pobaveného úsmevu. „Takže matikár, hej?“
„A predsa si naletela,“ opätovala jej úsmev Kristy. Ten jej bol však chladný a nebezpečný. Drei po chrbte až prebehol mráz. Okamžite zapochybovala či proti pravému dievčenskému hnevu niečo sama zmôže. Podľa seba vedela, že môže byť naozaj hrozivý.
„Takže...“ povedala Kristy mrazivo. „Ty by si chcela môjho Lala pre seba, hej?“
Drea vyprskla. „Tvojho Lala? Prosím, nie, pokojne si ho nechaj.“
Kristy prižmúrila krásne oči. „Ty malá suka. Budeš sa mi vysmievať?“ Nepatrne niečo naznačila svojim dievčatám. Drea hneď zistila, k čomu ten jemný povel slúžil. Tri najbližšie baby na ňu skočili a schmatli ju za ruky.
„Hej! Pustite ma!“ kričala Drea a snažila sa im vytrhnúť.
„Rozpleť jej tie vlasy, nech sa na ne naposledy pozrieme!“
Drea vykríkla, keď jej dievča, čo stálo za ňou začalo silným šklbaním uvoľňovať dlhý vrkoč. Rozpletené vlasy jej nahrnuli cez plece dopredu.
„Tak,“ ozvala sa znovu Kristy potichu. Siahla si do vrecka úzkych nohavíc a niečo vytiahla.
Drei stuhla krv v žilách. Zapaľovač.
Kristy sa na ňu milo usmiala a potom ním šikovne škrtla medzi prstami. Vyskočil malý plamienok.
„Uvidíme či sa mu budeš páčiť... aj keď prídeš o to jediné, čo na tebe stojí za to.“
„Ty si sa zbláznila!“ vykríkla na ňu Drea. „Pustite ma!“ Hlas sa jej chvel náhlym strachom. Hľadela Kristy do očí a videla iba to, že všetko myslí smrteľne vážne.
„Nieee!“ vrieskala, keď k nej hrozivé dievča zdvihlo ruku so zapaľovačom a začalo ju približovať k jej tvári.
„Lalo je môj,“ povedala Kristy. „Takto si to lepšie zapamätáš.“ Pridržala plameň pri končekoch dlhých červených vlasov vzpierajúcej sa Drey, a keď okamžite vzbĺkli, rýchlo ustúpila.