04.) Lekce Japonštiny

Vitajte vo štvrtej lekcii!

4. fakt o Japonsku, ktorý ste určite nevedeli: V 98% prípadoch sa v Japonsku adoptujú dospelí muži, aby obchody a podniky ostali vždy v rodine. Bežným javom sa tiež stali mukojóši, adoptovaní manželia, v rodinách, ktoré majú len dcéry. Pre mužov, ktorí sa chcú stať adoptovanými dedičmi, existujú špeciálne internetové stránky plné rodín hľadajúcich svojho nasledovníka.

Lekcia obsahuje: slovesá.

Praktický slovníček:
(„u“ na konci sa nevyslovuje)
jesť – tabemasu
piť – nomimasu
vidieť/ pozerať- mimasu
počuť/slyšet – kikimasu
písať – kakimasu
čítať – jomimasu
ísť – ikimasu
vrátiť sa – kaerimasu
dnes – kjó
včera – kinó
predvčerom - ototoi
zajtra – ašita
pozajtra - asatte

Nepraktický slovníček:
zabiť – korošimasu
zomrieť – šinimasu

Malé procvičení:
Kakaši-sensé!
Slovesá v japončine nerozlišujú osobu, číslo ani rod. Napriek tomu nie sú jednoduché, akoby sa mohlo zdať.
S nočnou morou – rôznymi časovateľnými koncovkami, ktoré sa za slovesá pripájajú – sa pobijeme až v budúcnosti.
Japonské slovesá odlišujú len čas prítomný a minulý. K prítomnému sa vzťahuje čas priebehový aj budúci.

Rémen o tabemasu. – Jesť rámen.
Bíru o nomimasu. – Piť pivo.
Eiga o mimasu. – Pozerať film.
Hon o jomimasu. – Čítať knižku.

Kjó šídí o kikimasu. – Dnes budem počúvať CD.
Ašita tegami o kakimasu. – Zajtra napíšem dopis.
Asatte eigakan ni ikimasu. – Pozajtra pôjdem do kina.

Ašita manga o jomimasen. – Zajtra nebudem čítať mangu.
Ašita daremo korošimasen. – Zajtra nikoho nezabijem.
Ašita Tókjó ni kaerimasen. – Zajtra sa do Tokia nevrátim.

Kinó anime o mimašita. – Včera som pozeral anime.
Kinó Iča-iča Paradaisu o jomimašita. – Včera som čítal Iča-iča Paradaisu.
Ototoi mosukíto o korošimašita. – Predvčerom som zavraždil komára.

Kinó sake o nomimasen dešita. – Včera som nepil sake.
Ototoi miso širo o tabemasen dešita. – Predvčerom som nejedol miso širo.
Kinó depáto ni ikimasen dešita. – Včera som nešiel do obchoďáku.

Kinó suši o tabemašita ka. – Jedla si včera suši?
Hai, tabemašita. – Áno, jedla.
Ototoi Sasuke o mimašita ka. – Videl si včera Sasukeho?“
Iie, mimasen dešita. – Nie, nevidel.

Pomocné sloveso, robiť, dělat – ŠIMASU

pracovať – šigoto o šimasu (šigoto – práca)
učiť sa – benkjó o šimasu (benkjó – štúdium)
nakupovať - kaimono o šimasu (kaimono – nákupy)
oslavovať – páty o šimasu (páty = party)
hrať golf – gorufu o šimasu (gorufu = golf)

Ašita šigoto o šimasu. – Zajtra pracujem.
Kjó kaimono o šimasen. – Dnes nejdem na nákup./Dnes nenakupujem.
Kinó páty o šimašita. – Včera som bola na párty./Včera som oslavovala.

Kinó Konoha de nindža to páty o šimašita. – Včera som v Konohe oslavoval s nindžami.
Ašita Fearí teiru de Nacu to Ruši to šigoto o šimasu. – Zajtra budem pracovať vo Feary Tail s Nacum a Lucy.
Kinó tošokan de Sakura to benkjó o šimasen dešita. – Včera som sa v knižnici so Sakurou neučil.

Slovesá – tvary dôverné (Nezdvorilé)

Suši o tabeta. – Jedol som suši. (dôverná forma)
Suši o tabemašita. – Jedol som suši. (zdvorilá forma)

Vain o nomanakatta. – Nepila som víno.
Vain o nomimasen dešita. – Nepila som víno.

Gakkó ni itta. – Išla som do školy.
Gakkó ni ikimašita. – Išla som do školy.

Warui nindža o korošita. – Zabila som zlého nindžu.
Warui nindža o korošimašita. – Zabila som zlého nindžu.

Mita ka. – Videl si?
Minakatta. – Nevidel.

Manga o jonda. – Čítal som mangu.
Wataši jomanakatta. – Ja som ju nečítal.

Manga o jomimašita. – Čítal som mangu.
Wataši jomimasen dešita. – Ja sm ju nečítal.

Kinó sašimi o tabenakatta. – Včera som nejedol sašimi.
Kinó Naruto to rámen o tabeta. – Včera som s Narutom jedol rámen.