V poslednej dobe mám dosť zvláštne nálady, ak niesom podráždena tak som melancholická, a hoci je to otrasný pocit byť v takej nálade, ja to zbožňujem, pretože iba vtedy dokážem písať. Napríklad toto som vypotila za poslednú polhodinu. Čo ma však najviac udiveuje je zistenie, že už nedokážem napísať poriadnu poviedku kde je pár(baba x chalan) príde mi to už také všedné, podľa mňa to už nemá takú iskru ako keď je pár (baba x baba) ale hlavne (chalan x chalan ... čo je u mňa populárnejšie) keď vidím take anime v takom tóne až ma zahreje pri srdci. S človekom to viac pohne aspoň podľa mňa... xD

Keď si to tak čítam o šesť hodín neskôr prídem mi to úplne deprimujúce... nemyslela som si, že až tak... až odstupom času keď som si to ešte prečítala kôli chybám som si to všimla... xD

Omlouvám se, že je povídka tak krátká, ale myslím, že bych už nevymyslela smysluplné pokračovaní, a snad je to takhle i lepší... Moc doufám, že se bude aspoň trochu líbit.
(P.S.:Když se to libit bude,možná pokračování dodělám^^;)